Poznámka:
Obrázok na obálke publikácie je zakúpený vo foto-banke „© Samphotostock.cz 1-10616433 autor- prometeus" a vzťahujú sa naň autorské práva.
Spolu s bratom opustila večierok pred polnocou. Obaja sa zdvorilo ospravedlnili, že majú za sebou hodiny letu a časový posun na nich doľahol. Otec im blahosklonne zaželal dobrú noc. O chvíľu už obaja sedeli v limuzíne, ktorá ich odvážala domov. Prezliekli sa a ako na povel vyrazili do mesta. Matheov priateľ ich pozval do svojho klubu. Ocitli sa v kruhu priateľov a známych a Emma pretancovala celú noc. Ráno padla do postele naozaj vyčerpaná. Nastavila si budík, aby nezmeškala obed s otcom. Vstala, rýchle sa osprchovala a prezliekla. Keďže obed bol neoficiálny, nemusela sa obliekať spoločenský. Navliekla na seba rifle, bavlnené tričko a rifľovú vestu. Učesala sa, upevnila si parochňu, aj nasadila kontaktné šošovky. Sam s Adriánom ju odviezli, odprevadili k stolu a vrátili sa do auta s tým, že na ňu počkajú. Otec s úsmevom vstal a pobozkal ju. Galantne jej odsunul stoličku s úsmevom sa posadila.
- Včera som bol očarený, si mimoriadne pohľadná Emmka. - Oslovil ju jemne.
- Ách! Ocko si lichotník. Ako sa máš?-
- Ako zvyčajne. Ty sa mi pochváľ. Vidím, že ešte stále ostávaš vo Viedni, zrejme sa ti tam páči.-
- Áno, učarovala mi.-
- Tomu naozaj verím. Tvoja matka Viedeň zbožňovala, vyrastala tam.-
Podišiel čašník a ponúkol im aperitív. Emma odmietla, objednala si minerálku a otvorila jedálny lístok.
- Prepáč, že sme sa nemohli stretnúť už včera, ale mal som neodkladné povinnosti. -
- To nevadí ocko, zvykla som si na tvoje neodkladné povinnosti. - Odpovedala priamočiaro a pritom ani nezdvihla pohľad od jedálneho lístka.
- Emmka, tvoja úprimnosť sa ma neraz dotkne.- Vytkol jemne.
- Ocko vieš predsa, že som netaktná a priveľmi otvorená. Už si sa s tým mohol zmieriť. - Venovala mu oslnivý úsmev a opäť sa zadívala do jedálneho lístku.
- Ak ti môžem odporučiť, majú tu výborne plnené rezne s opekanými zemiačikmi a zeleninovým šalátom.- Predložil oveľa miernejším tónom.
- Myslím, že poslúchnem tvoju radu, keďže nemám chuť experimentovať.- Zložila jedálny lístok a v očakávaní sa na neho zahľadela.
- No tak spusť ocko.- Povzbudila ho očami.
- Ách! Emmka naozaj si príliš priamočiara. Mala by si lepšie používať svoje rafinované, ženské zbrane. - Opäť jej vytkol.
- Prišla som na to, že bez rafinovaných, ženských zbraní, taktu a diplomacie je môj život menej komplikovaný. Čo chceš so mnou preberať? Nedohodol by si si so mnou stretnutie osamote, keby si mi niečo nechcel. -
- V januári sa ti končí škola, však? - odbočil od témy a vyhol sa jej priamemu pohľadu.
- Áno, je to témou nášho rozhovoru? -
- Chcem, aby si sa vrátila domov, hneď ako dokončíš školu. -
Priniesli im jedlo. Elegantne si začala krájať rezeň a chvíľu mlčala.
- Myslím, že tvoje želanie nemôžem splniť. - Odvetila jednoducho, vložila si do úst kúsok mäsa. Rozžula ho, zapila minerálkou, - mmm. Máš naozaj pravdu, rezeň je výborný. - Skonštatovala a vyčkávala na jeho reakciu. Vedela, že sa dostaví. Nebolo to prvý krát, čo sa stretla s otcom na bojovom poli, v slovných súbojoch.
- To nebolo želanie Emmka. - Prísne preriekol.
- Ocko zrejme zabúdaš, že mám svoj život, ktorý sa snažím ako tak usporiadať. Nemienim sa teraz vracať, keď mám na dosah svoje ciele. -
- Emmka, ak myslíš tými cieľmi preháňať sa celé noci v záchranke, ošetrovať ožranov, feťákov a bezdomovcov, vyťahovať ľudí z horiacich áut a domov... tak máš naozaj veľmi zvláštne, samovražedné ciele. A navyše s tým nesúhlasím. Je to nebezpečné! Absolútne nevhodné pre dámu!- ani obrvou nepohla. Aj keď práve zistila, že jej otec pozná celé tajomstvo. Vedela, že mu nemôže dať do rúk tromf, vo forme prekvapenia. Bol to výborný obchodník, prefíkaný protivník.
- Ocko zrejme si zabudol, že mám dvadsaťjeden. Som dospelá, nezávislá na tebe a úplne svojprávna. - Zabodla pohľadom priamo do jeho oči a on v nich videl výraz tvrdohlavého vzdoru. Presne toto videl v očiach jej staršieho brata, keď vyviedol najfatálnejšiu chybu svojho života. Nevedel, kde sa to v jeho deťoch berie... vlastne vedel, tento výraz vzdoru často vídal vo vlastným očiach.
Emma sa podobala na svoju matku. Bola to krásavica, ale povahu mala jeho. Nezdolnú, nepokojnú, tvrdohlavú a nikdy sa nezmierila s porážkou. Kedykoľvek ju musel k niečomu pritlačiť, dala mu vypiť kalich horkosti až do dna. Neraz ho prinútila oľutovať svoje rozhodnutie a v príhodnej chvíli ho zmeniť na nejaké ústretové, neutrálne riešenie. Tentokrát nesmel ustúpiť. Takú strašnú chybu už neurobí. Už nepoľaví. Pred časom ustúpil svojmu najstaršiemu synovi, pretože chcel brať ohľad na jeho city a rozhodnutie. Stratil ho. Netušil, kde zmizol, ani v akom je stave a či vôbec ešte žije. Nikdy viac nezopakuje podobnú chybu. Teraz sa jednalo o budúcnosť jeho jedinej dcéry. Nebude už tolerovať svojhlavosť. Všetko doteraz považoval za prejavy pubertálneho vzdoru, voči jeho autorite. Potrebovala sa vybúriť, bola v puberte a tak to neraz prehĺtal a neriešil. Tentokrát to bolo iné. Bola plnoletá. Nemohol dovoliť, aby jeho dcéra pracovala ako záchranár, hasič, či čo to vlastne doštudovala. Keď to zistil bol zhrozený, ale nezasahoval. Vedel s istotou, žeby dosiahol presne opačný efekt. Dúfal, že ju to po čase omrzí a zistí, že je to pre ňu absolútne nevhodné. Nehodí sa to k jej postaveniu a navyše to bolo veľmi nebezpečné povolanie. Nevyhovujúce pre ženu, nevyhovujúce pre dámu. Mal s ňou úplne iné plány. Chcel, aby sa vrátila domov.
Mala najvyšší čas na vydaj. Bola plnoletá. Jej fond po matke bol v jej rukách, aj keď ho ešte stále spravoval jej finančný poradca. Emma, akoby oň nejavila záujem. Celkovo nejavila záujem o finančnú sféru, akoby ju peniaze vôbec nezaujímali. A pritom stačilo, aby sa začlenila do správnej rady jeho spoločnosti a zaujala svoje právoplatné miesto. Áno, vydá ju. Upokojí sa a usadí ako každá žena po svadbe. Vyhliadol zopár kandidátov, ktorý by boli svojím postavením a finančným zázemím veľmi žiadúci. Aj keď sa viac-menej rozhodol pre Liama Donnovana. Bol to príjemný mladík, slušný, inteligentný a z veľmi vplyvnej rodiny. Bol však nepriebojný a utiahnutý, čo momentálne považoval za veľké pozitívum. Tvrdohlavá Emma vo svojej priebojnosti a dominantnosti ho veľmi rýchlo ovládne. Vedel, že je nekompromisná a vždy si robila, čo uznala za vhodné. Muž, ako Liam by jej plnil želania bez protestov, toleroval by jej dominantnosť. Dokázal by jej zniesť modré z neba, len aby mu venovala svoju priazeň.
Včera ho ten mladík príjemne prekvapil, požiadal o jej ruku. Zo začiatku si myslel, že k tomu bude potrebné presviedčanie. Predpokladal, že ho k žiadosti o jej ruku skôr dotlači, pretože bol nesmelý, nerozhodný a nesvoj. Ak by musel čakať kým sa rozhýbe, Emma by umrela ako stará dievka. Avšak, prekvapil ho. Stačil jeden tanec a úplne suverénne k nemu pristúpil s tým, že s ním chce porozprávať osamote. Otvorene sa ho spýtal, či jeho ponuka, ak jej dobre porozumel, ešte platí. Vyviedol ho z miery, pretože to otvorené jednanie mu pripomenulo jeho vlastnú dcéru. A to s tým mladíkom strávila len pár minút.
Zahľadel sa na svoju dcéru ako spokojne jedla, nevšímajúc si jeho príkry tón hlasu.
- Samozrejme, že si uvedomujem že si plnoletá. Práve preto sa vrátiš domov a zaujmeš svoje miesto v spoločnosti.- Ticho, nekompromisne preriekol. Napila sa minerálky a spustila pohár na stôl. Keď zodvihla zrak, prekvapene zalapal po dychu. Jej oči sršali zúrivosťou.
- Pripadám ti snáď, ako pes?!- zavrčala cez stisnuté zuby.
- Prosím?- ohúrený vyhŕkol.
- Pripadám ti snáď ako pes?! Myslíš si ocko, že reagujem na príkazy a povely?!- zopakovala už miernejšie, ovládnuc svoju zúrivosť.
- Emma! Ako sa to správaš?!- zasyčal rozčúlený.
- Prepáč ocko, vyviedol si ma z taktu.- V okamihu potlačila svoje rozhorčenie, takže sa ospravedlnila s prílišným pokojom. Prirýchlo dokázala ovládnuť svoje emócie, to ho upozornilo, že jeho boj je ešte len na začiatku.
- Očakávam, že moje želanie splníš! Je najvyšší čas, aby sa z teba stála dospelá žena.-
- Ocko ja som dospelá žena. Viem, čo chcem a o tvoju vysokú spoločnosť nemám záujem. Našla som si svoju spoločnosť, ktorá mi vyhovuje. -
- To nemyslíš vážne Emma! Hádam si nemyslíš, že dovolím, aby si vystavovala svoj život nebezpečenstvu a rodinné meno hanbe!-
- Hanbe? Zachraňovať ľudské životy, považuješ za hanbu. Až taký snob sa z teba stal, ocko?- tvrdo mu vmietla do oči. Zastonal.
- Emma toto nikam nevedie! Nebudem sa s tebou doťahovať. Poslúchneš, vrátiš sa domov a vydáš sa! - hrklo v nej.
- Vydám! - priškrtené zo seba vytlačila, potom sa cynický usmiala.
- A predpokladám správne, že si mi už aj vybral ženícha. Len tak zo zvedavosti, kto je to?! Alebo sa to dozviem, až tesne pred sobášom?! Ách! Ja hlúpa, veď ja to ani nepotrebujem vedieť. Podstatné je, že to vyhovuje tvojím zámerom! - trpko, sarkasticky zo seba vypľula.
- Emma! Je to veľmi vplyvný mladík, skromný a milý. Myslím, že si budete výborné rozumieť. -
- Naozaj? A budeš s ním spávať namiesto mňa?! Keď už je taký vhodný. - Vmietla mu s posmešnou grimasou.
- Emma! Toto už presahuje všetky medze! Tvoje správanie je škandalózne. Vyprosím si, aby si sa ku mne takto správala! - rozhorčený zaprskal. Stuhla, vzpriamila sa. O tom, že je rozčúlená svedčili na okamih jej pery, ktoré sa nebadané zachveli. Stisla ich, hneď nato sa sladko usmiala.
- Odpusť ocko, nechcela som sa ťa dotknúť. Ale sám vieš, že my dvaja sa zriedkavo dokážeme dohodnúť. Nuž ani v tomto prípade tomu nebude inak. Musím sklamať tvoje ambiciózne plány. Ja nie som jednou z tvojich obchodných transakcií. Ak sa budem chcieť vydať, o čom pochybujem, vyberiem si partnera sama. Môjmu "snúbencovi" odkáž, že si jeho ponuku nesmierne cením, ale ešte nie som pripravená na niečo také trvale ako je manželstvo. Ako druhé, nie je sedemnáste storočie, takže so svojou ponukou mal prísť najskôr za mnou, čo sa ma nesmierne dotklo. - Chladne predniesla a zložila príbor. Jedlo sa jej začalo priečiť v krku.
- Emmka, ja viem, že je to pre teba náhle a potrebuješ čas na rozmyslenie. Myslel som, že mladý Donnovan sa ti celkom pozdával. -
- On je mojím snúbencom?! Ách! Myslím, že veľmi rýchlo zmení svoje svadobné plány. - Oči jej pomstychtivo zasvietili. Vedel, že je zle-nedobré. Poznal ten zlobný svit v jej očiach.
- Neopováž sa Emma! Ak ho prinútiš zrušiť zasnúbenie, prijmem ďalšiu ponuku od iného muža. Nemysli si, že je veľa mužov takých tvarovateľných, ako je Liam! Už som rozhodol, vydáš sa a hotovo!- tvrdo uzavrel debatu.
- A ak nie?!- pokúšala Emma posmešne.
- Zmrazím ti všetky kontá. Prinútim ťa poslúchnuť, je veľa spôsobov. Pretože ty sama žiaľ nevieš, čo je pre teba dobre. Nedovolím ti zničiť si život! -
- Nepotrebujem tvoje peniaze. Mám svoje, ak si dobre spomínaš.-
- Zablokujem ti prístup k fondu, ak bude treba. Vyhlásim ťa za nesvojprávnu! A nasilu ťa privedieme domov! - vyhrážal sa. Emma sa zasmiala.
- Bravo ocko! Len do toho, ale nezabúdaj, že nesvojprávne ženy sa nemôžu vydávať. Nemajú právnu zodpovednosť. Fond nepotrebujem, pokojne si ho nechaj. Mám peniaze, ktoré som si ušetrila a zarábam celkom slušne, ako záchranár. - Zaškerila sa s posmechom v očiach.
- Takže ma nemáš čím vydierať. Bola som zvedavá, kam až si ochotný zájsť. Prvým lietadlom sa vraciam do Európy. Sama a Adriána ti prenechám. Sú na tvojej výplatnej listine, ja si ich nemôžem dovoliť a vlastne ich už dlho nepotrebujem!- elegantne poskladala zo svojich kolien prestieranie a vstala.
- Maj sa dobre ocko. Ďakujem, že si obetoval zo svojho vzácneho času dvadsať minút na moju maličkosť. Ozvem sa ti na Vianoce. -
Pohŕdanie, ktoré zazrel v jej očiach ho na chvíľu zaskočilo a zranilo. Dôstojne vyšla z reštaurácie. Zandel-Chan starší zhrozený privrel oči. Najradšej by sa za ňou rozbehol a presvedčil ju, že to tak nemyslel. Lenže myslel. Chcel pre ňu len to najlepšie, ibaže sa nechal trošku viac uniesť. Jeho dcéra bola, naozaj jeho dcérou. Jej povaha nezmieriteľná, nezlomná a svojhlavá, presným obrazom tej jeho. Za najväčšie víťazstva vo svojom živote považoval výhry nad svojou dcérou. Boh mu bol svedkom, že sa nad ňou nevyhrávalo ľahko a bolo to takmer nemožné. Zhlboka sa nadýchol a privolal čašníka, aby mu priniesol účet.
odpoveď
(Tincamela, 4. 2. 2021 12:18)