Emmka © Kapitola -2-
Zamračil sa, keď k nej podišiel mladý Zandel-Chan. Poznal ju. Pobozkal ju a priniesol šampanské. Niečo jej šepkal, ticho sa smiala a opätovne ju pobozkal. Ethanovi zovrela krv v žilách.
Ten pľuhák, ktorého nenávidel viac, ako čokoľvek na svete, bozkával najúžasnejšie stvorenie aké doteraz videl. Zúrivo hľadel, ako si ju odvádza na parket.
Nenávidel ho, nenávidel celú tú prekliatu rodinu. Ich rodiny sa vlastne nenávideli od nepamäti.
Nikto nevedel, čím to začalo, ale ich nenávisť mala v histórií často krvavé následky. Doba sa zmenila a už sa k sebe nemohli správať s toľkou krvilačnosťou. Museli sa tolerovať, pretože na spoločenskom rebríčku, boli na rovnakej úrovni. Od malička mu vtĺkali do hlavy tú nevraživosť a nenávisť. Najskôr si to vôbec nepripúšťal.
Zdalo sa mu nezmyselné, aby rodiny bojovali proti sebe a nenávideli sa už ani nevediac prečo. Až pred rokom k ním zahorel naozajstným nehasnúcim plameňom nenávisti.
Jeho sesternica Elizabeth, ktorú miloval, ako svoju sestru sa bezhlavo zamilovala do najstaršieho Zandel-Chana. Nikto nevedel, ako k tomu došlo, pretože sa ich rodiny vzájomne vyhýbali. Tajne sa s Danielom schádzala. Nakoniec spolu utiekli do Brazílie a zosobášili sa.
Najskôr tomu nikto nedokázal uveriť, ale potom príbuzenstvo z oboch strán, nemalo na výber a priznalo si porážku. Zavládlo medzi nimi akési tiesnivé prímerie. Až kým neprišla správa, že Elizabeth zomrela v Brazílii. Jednoducho jej odrazu nebolo. Strýkovi to zlomilo srdce a umrel mesiac po tej zvesti.
Ethan mu prisahal na smrteľnej posteli, že pomsti Elizabeth. Verili, že jej ublížil, že ju zavraždil, ďaleko od domova bez pomoci. Pátral po tom vrahovi, ale nemohol ho nájsť.
Sledovali aj Zandel-Chanovskú rodinu a preto vedel, že ho tiež hľadajú. Akoby sa pod ním zľahla zem.
Nevydal im telo. Dokonca ani nemal v sebe toľko slušnosti, aby prezradil, kde ju pochoval, aby jej mohli vystrojiť slušný pohreb. Oficiálna správa znela, že ju uštipol smrteľné jedovatý had. On tomu neveril. Vedel, že ju ten sviniar zabil.
Prisahal im pomstu a takmer nedokázal ovládať svoju nevraživosť a nenávisť voči tej rodine, keď sa náhodou spolu ocitli v tej istej spoločnosti. Zaťal zuby, keď pozoroval Mathea, ako drží v náručí neznámu krásavicu. Dotýkal sa jej úplne zľahka a dôverne sa rozprávali. Ethan si uvedomil, že to dievča ma taký štíhly pás, že ju obtiahol rukami. Sťažka prehltol. Niečo ho nutkalo pribehnúť k ním a vytrhnúť ju z náručia toho sviniara. Ponadával si do bláznov. Spôsobil by roztržku a škandál. A nevedel si ani predstaviť vyľakanú reakciu, toho dievčaťa. Určite by jačala o pomoc. Myslela by, že ich napadol nejaký šialenec. A tie jej gorily by mu to zrejme veľmi náležite vysvetlili. Uškrnul sa, ale hneď zvážnel.
Obe rodiny zatiaľ vyčkávali na vhodný moment, aby zaútočili. Prinútil sa odvrátiť pohľad a sústrediť sa na niečo iné. Keď mu oči nechtiac zaleteli znovu k parketu, už netancovali. Ten nafúkanec ju k Zandel-Chanovi najstaršiemu. Ten ju uchopil za obe ruky, prehliadajúc si dievča od hlavy po päty, jej s úsmevom zložil kompliment a pobozkal na obe líca. Opäť vo svojom vnútri pocítil nával hnevu a osteň nepochopiteľnej žiarlivosti ho nemilosrdne bodol. Pozoroval ich so zaťatými zubami. Predstavili ju mladému Donnovanovi.
Ethan si na neho pamätal z internátnej školy. Bol od neho o päť rokov mladší. Vždy bol utiahnutý a nesmelý. Jedného dňa mu zachránil kožu. Dobrovoľne sa priznal k darebáctvu, ktoré vyviedol Ethan.
Všetkých tým šokoval, pretože nikto nečakal, že by sa utiahnutý a dobrý chlapec akým bol Liam, na niečo také dal. Svojim počinom si u neho vyslúžil body k dobru. Vedel oceniť obetavosť a statočnosť. Ešte stále sa cítil voči nemu zaviazaný. Vtedy by ho boli zo školy celkom určite vylúčili, mal toho už na rováši priveľa. Prisľúbil, že mu jeho láskavosť jedného dňa oplatí. Liam sa veľmi nezmenil. Aj teraz videl príslovečnú nerozhodnosť, napriek tomu sa sklonil k ruke slečny a galantne ju pobozkal. Starší pán sa vytratil so svojím synom a kráska osamela s Donnovanom. Nepočul o čom sa bavia, ale vycítil rozpaky a hanblivosť mladíka. Nakoniec predsa pozbieral odvahu a vyzval ju k tancu. S jemným, tolerantným úsmevom sa ho uchopila a on ju odviedol na parket.
Emma v duchu zastonala. Vôbec nemala náladu robiť spoločníčku nesmelému, hanblivému puberťákovi. Aj keď predpokladala, že je v jej veku, bol zakríknutý a hanblivý. Aj cez šaty cítila na pase jeho spotenú dlaň. V duchu opäť zaúpela a povzbudivo sa usmiala.
- Kedy ste sa vrátili z Európy, Liam?- začala neutrálne.
- Pred dvoma týždňami, mám prázdniny... ale už pozajtra sa vraciam do Londýna.-
- Študujete v Londýne ekonomiku?-
- Áno. Počul som, že vy sa venujete rovnakému odboru, ale vo Viedni.- Nesmelo položil svoju otázku.
- Áno som vo Viedni, už tri roky. Liam spôsobujem vám nejaké problémy?- spýtala sa priamo mu hladiac do oči. Nepokojný sklopil zrak.
- Nie. Kdeže Emma, čo vám to napadá.- Rýchlo oponoval. Až prirýchlo. Emma sa ticho dobrosrdečne zasmiala.
- Ale áno, klamár ste biedny Liam. Zrejme vás dievčatá privádzajú do rozpakov.-
- Len krásne dievčatá, je to tak vidieť?- zahanbený zamrmlal.
- Áno, je to vidieť. Pokojne sa uvoľnite. Ja nebudem posudzovať ani jedno vaše slovo, či pohyb ako nevhodný, či negentlemanský. Mám rada, keď sa ľudia správajú prirodzene a nie podľa hlúpej príručky bontónu. Predpokladám, že sme približne rovnako starý. Nemalo by nám robiť problém komunikovať prirodzene, bez divadielka. Nenapadlo vás niekedy, že keby ste sa správali prirodzene a povedali svoj názor bez pretvárky, žilo by sa vám oveľa jednoduchšie?- prekvapený zažmurkal.
- Ste úplne iná, ako som si predstavoval.-
- A ako ste si ma predstavovali? Ako znudenú, namyslenú fiflenu, ktorá si myslí, že je najjasnejšou a najpodstatnejšou hviezdou vo vesmíre? A prvé čo urobí bude, že vás vysmeje za vašu neohrabanosť v schopnosti komunikovať s opačným pohlavím, či flirtovať? Nepovažujem to za prednosť, skôr je to otravné. Mám radšej priateľský, otvorený rozhovor bez hereckých výkonov. Neznášam mlátenie prázdnej slamy, dávam prednosť produktívnym rozhovorom, ktoré majú hlavu aj pätu.-
Milo sa usmiala a hľadela mu priamo do oči. Zalapal po dychu a nedokázal sa vymaniť spod toho pohľadu.
- Ste veľmi úprimná a nekonvenčná.- Zašepkal a viditeľne sa uvoľnil.
- Môj otec tvrdí, že mám nedostatok ženského intuitívneho správania a taktu asi ako parný valec.- Ticho sa zasmiala. Ten zvuk mu pripadal mimoriadne zaujímavý a vábivý.
- Máte veľmi pekný a melodický smiech.- Prehodil s úsmevom.
- Ale... ale... tak predsa náznak flirtu.- Podpichla.
- Nie, hovorím to preto, že je to pravda.- Odvetil so smiechom.
- Aj váš smiech a hlas znie zaujímavo. Slušný tenor. Spievate?- zrozpačitel.
- Ako prosím?-
- Liam, otázka je veľmi jednoduchá. Pýtam sa, či spievate. Viem si vás celkom dobre predstaviť, ako tenoristu v opere.- Rozrušene sa poobzeral.
- Ako ste nato prišli? Emma zaprisahám vás, nikto sa to nesmie dozvedieť.- Chvíľu pozorovala v jeho očiach spleť emócií. Tentoraz sa už otvorene zabávala.
- Íha! Neposlušný synáčik. Stavím sa, že o ekonomike nemáte ani potuchy, ale zato umelecké konzervatórium máte v malíčku.- Provokovala roztopašne. Vzdychol.
- Môžem sa spoľahnúť na vašu diskrétnosť Emma?- opatrne vyzvedal.
- Nemajte obavy Liam, nemám dôvod zasahovať do vášho súkromia.- Upokojila ho s úsmevom.
- Zbožňujem operu. Cítim sa taký živý, plný sily, keď spievam.- Priznal po chvíli ticha.
- To je dobre Liam. Nedajte si ukradnúť svoju dušu a pošliapať svoje sny. Vážim si vás preto.- Spokojná ho podporila. Radostne sa usmial a oči mu zažiarili milotou.
- Ste príjemná spoločníčka Emma.- Skonštatoval jemne.
- Ale kdeže, to máte len šťastie Liam. Dnes mám dobrý deň. Takže nemám chuť nikoho z okolia pohryznúť. Inokedy by ste nemuseli mať také šťastie.- Zasmiali sa.
- Neverím vám Emma, možno si okolie nevie k vám nájsť cestu. Ale myslím, že by som od vás zniesol aj uhryznutie.- Zašepkal zhrubnutým hlasom a niečo v jeho pohľade ju prinútilo sa jemne zapýriť.
- Neverím vlastným očiam, priviedol som vás do rozpakov?- s úsmevom jej hľadel do tváre.
- Asi áno. Predstavila som si to doslovne. Myslím, že by ma otec vydedil, keby som niekoho na verejnosti pohrýzla.- Zachichotala sa. Vpíjal sa do nej pohľadom.
- Aj ja si to predstavujem doslovne a myslím, že ma to... vyvádza z miery.- Zachrípnutý hlas, ovládaný vášňou prešiel do šepotu. Sklonil sa k nej, akoby ju chcel pobozkať. Prudko sa odtiahla.
- Liam prosím, ovládajte sa!- ticho, ale dôrazne ho upozornila.
Ethan sa zamračil.
- No pozrime sa! Ten hanblivý Donnovan, odrazu nabral odvahu. Opováž sa ju pobozkať! Tú prekliatu ženskú tuším všetci rad-radom bozkávajú. Asi si budem musieť vystáť rad!- zahundral popod nos nahnevaný, keď zazrel ako sa k nej sklonil. To, že sa prudko odtiahla ho potešilo. Znechutený zase zaprskal, keď spozoroval ako jej čosi hovorí a dôverne sa k nej nakláňa. Vzal pohár šampanského a vyšiel na terasu.
- Prepáčte Emma, nechal som sa uniesť. Už sa budem správať, ako gentleman.- Ospravedlnil sa milo, zašepkajúc jej pri uchu.
- To pochybujem.- Zasmiala sa hrdelne, takže to spoznal skôr podľa ohníčkov veselosti v jej očiach, ako podľa zvuku.
- Vo vašej prítomnosti už musel nejeden muž stratiť hlavu. Zrejme nebudem jediný a nie je to pre vás také prekvapenie.- Podpichoval.
- Hudba dohrala Liam.- Upozornila ho ticho. Ohníčky v jej očiach sa ešte viac rozhoreli, pretože stáli v tichu, sami na parkete. Okolie po nich zvedavo pokukovalo. Poobzeral sa okolo seba a uškrnul.
- Tuším sa mi dnes darí. Väčšinou zo seba urobím blázna, až po polnoci. - Skonštatoval sucho a Emma, držiac sa ho pod pazuchou, sa znovu zasmiala. Odviedol ju za Matheom.
- Ste veľmi zábavný spoločník Liam, som rada, že som vás spoznala. Už si ani nepamätám, kedy som sa tak uvoľnene zabávala počas spoločenského tanca.- Úprimne mu povedala a on jej pobozkal ruku.
- Potešenie je na mojej strane. Zoznámiť sa s vami bolo to najzaujímavejšie, čo ma v poslednej dobe stretlo. Môžem dúfať, že mi neskôr venujete ešte chvíľu svojej pozornosti a zatancujeme si?-
- Neviem Liam, ako dlho sa zdržím. Ale ak tu ešte budem, tak veľmi rada. - Hneď ako odišiel, Matheo sa k nej sklonil.
- To by ma zaujímalo, ako sa ti podarilo presvedčiť ustrašeného bojka, že je drakobíjca. Myslím, že v mužoch vyvolávaš samo-zničujúce sklony. A to čo bolo? On ťa bozkával na parkete?- zapáral so smiechom pri jej uchu brat.
- Nebozkával ma.- Pohoršená zavrčala cez zuby s falošným úsmevom na tvári.
- Ba áno, dobre som videl. Bozkával ťa.- Nedal pokoja.
- Nie, nebozkával ma.- Trvala na svojom a líca jej zrumeneli.
- Vyjdem na chvíľu von, sa vyvetrať.- Zašepkala mu
- Len choď sestrička, ochlaď sa. Si červená, ako pivonka. To máš z toho cmukania.- Zaškeril sa a ona po ňom odchádzajúc, strelila pohoršeným pohľadom. Ledva sa ovládol, aby nevybuchol do smiechu. Pôsobila dojmom nahnevaného škriatka s blýskajúcimi očami.
Vyšla na terasu a zhlboka sa nadýchla čerstvého vzduchu. Bol príjemný večer a vzduch voňal magnóliami. Stretala svojich známych, aj ľudí ktorých nepoznala. Zamilovane páriky, postávali pri zábradlí. Vzdychla a pobrala sa až dozadu terasy. Chcela tu nájsť útočisko v tme, pretože lampy tento diel terasy neosvetľovali.
- Na chvíľu si posedím v tme a potom zdúchnem. - Pomyslela a pobrala sa k lavičke. Vyzula vysoké sandáliky, pohýbala oslobodenými prstami a slastne zavzdychala. Biely mramor terasy ju príjemne chladil na chodidla. Niesla si sandále zavesene na prste. Bola už pri lavičke, keď sa v tme postavil niekto, kto na nej sedel. Nevšimla si ho, až kým prekvapený nevstal.
Vyľakane cúvla a zalapala po dychu.
- Neublížim vám, len nekričte, prosím! - zvolal muž s dlaňami natiahnutými k nej, akoby sa chcel brániť. Cúvla do bezpečnej vzdialenosti.
- Ja prepáčte, nevšimla som si, že tu niekto sedí, nechcela som vás vyľakať. - Zašepkala a snažila sa v tej tme spoznať o koho sa jedná. Mal hlboký hlas, bol vysoký a mohutný. Bola si istá, že ešte nikdy ho nestretla.
- Vyľakať? - spýtal sa pobavený.
- No... ehmmm... zrejme by som vás tak ľahko nevyľakala.- S úsmevom prehodila.
- Nie, asi nie. Ale bál som sa, že začnete jačať.-
- Veľa mi nechýbalo.- Priznala roztomilo.
- Nechcete sa posadiť? Vidím, že vaša obuv, vám spôsobila značné nepríjemnosti.- Ukázal hlavou na jej sandáliky. Úslužne vstal a rukou jej pokynul, že uvoľnil miesto.
Zrozpačitela, pristihol ju bez topánok, bolo to spoločenské "Faux pas ". Okamžite sa zhlboka nadýchla, potlačila pocit zahanbenia a tvrdo sa usmiala.
- Nerobte si starosti. Predpokladala som, že si na chvíľu oddýchnem osamote, mýlila som sa. Prajem vám príjemný zvyšok večera.-
Chladne sa uškrnula, nehanebne si po-vytiahla dlhé šaty, čím odhalila svoje lýtka a obula si sandále. Pobavený sa zasmial. Bola spontánna. Bez ďalších slov sa pobrala naspäť. Ani nevedel prečo, prudko sa vymrštil za ňou, chytil ju okolo pása a vtiahol do tmavého kúta. Prekvapene zalapala po dychu a srdce sa jej divoko roztĺklo. Jednou rukou je držal okolo pása, druhu jej priložil na ústa, aby nekričala. Cítila sa v jeho mohutnom objatí dokonale bezmocná.
- Neublížim vám, tak nekričte, áno?- zašepkal drsne a čakal na reakciu. Pomaly prikývla a on uvoľnil ruku z jej úst.
- Chcel som iba zistiť, či si môžem stáť do radu.- Šepkal bez emócií.
Nerozumela, čo tým myslí. Mala by byť vydesená, ale nebola. Rukou ju držal okolo pása a ona cítila jeho pevné svaly. Zovretie nebolo hrubé, ale majetnícky pevné. Bol rovnako vysoký ako Matheo a jeho oči v tme zvláštne žiarili. Nechcela podľahnúť panike, ale do duše sa jej vkradli obavy, keď zazrela ten zvláštny lesk.
- Do radu? Ja... nerozumiem vám.- Zašepkala rozpačito a musela pozbierať ostatky svojej statočnosti, aby sa ovládla a neprepadla panike.
- Videl som vás v sále. S troma mužmi ste sa zvítali a traja vás bozkávali. Tak som si pomyslel, že je to pravidlo a musím sa postaviť do radu.- Posmešne ju urazil. Pohoršene zalapala po dychu.
- Čo si to dovoľujete?! Okamžite ma pustite, vy grobian!- zaprskala pohoršením a z oči jej vyšľahli hnevlivé plamene. Smejúc ju chytil za zátylok, pritiahol bližšie a prisal sa k jej ústam.
- Nikdy som nečakal v rade, jednoducho si bozk ukradnem!- drsne zachrčal, tesne predtým, ako umlčal jej protesty bozkom. Stuhla prekvapením, ale vzápätí ho začala odtláčať. Nevšímal si jej odpor. Zohla koleno a udrela ho do rozkroku. Ochromila ho nečakaná, prudká bolesť, takže ju pustil. Odskočila a on zastonal. Prikrčiac sa zaklial ako anglický drožkár.
- Tak vám treba, vy nevychovanec! Skúste sa ku mne ešte priblížiť!- pohrozila mu pästičkou z bezpečnej vzdialenosti. Prihladila si vlasy a dôstojne odkráčala. Bolo mu takmer do smiechu. Vyzerala na zjedenie taká napajedená. Bolesť už ustúpila a on sa zvalil na lavičku. Zazrel ju tesne pred tým, ako vošla do sály.
Hrdo, s eleganciou tigrice vrhla posledný vražedný pohľad na koniec terasy, kde sedel a vplávala do sály.
Ethan sa rozveselený zaškeril.
- Tak toto bolo naozaj neodolateľné, až na ten kopanec. Vlastne mala pravdu. Správal som sa ako grobian.
Čo ma to vlastne dopekla, posadlo? Bozkávať ju v tme a ešte aj nasilu. Musel som ju poriadne vydesiť, alebo rozčertiť. Skôr sa hnevala. Iná žena by na jej mieste jačala o pomoc. Takže je nebojácna. A krásne vonia po... bola to zvláštna vôňa, celkom určite ma parfum vyhotovený len pre ňu. A jej ústa.... akoby.... mal som pocit... že...
- Dočerta! Veď ju ani nepoznám. Nepoznám. Ale čoskoro sa celkom určite zoznámime... pretože to mám v úmysle. Ale tentoraz budem dokonalý gentleman. Nespozná ma. Nevidela ma. A získam si ťa krásna neznáma.- Zaumienil si. Spokojne sa v tme usmial, vstal z lavičky a odišiel. Na večierok sa už nevrátil. Nechcel, aby ho spoznala.
Zoznámia sa pri inej príležitosti, za iných podmienok a on si ju získa. Uvedomil si, že jeho telo neprimerane reaguje už len pri pomyslení na to dievča. Vyvádzalo ho to z miery, pretože na ženy takto nikdy nereagoval. Prevažne sa predbiehali v tom, ktorá mu skôr vlezie do postele. Až ich musel odháňať. Väčšina si ho po krátkej známosti začala nárokovať. Často to bolo nepríjemné. Aj keď každú na začiatku upozornil, že nemá záujem o vzťah. Chcel iba spoločné, chvíľkové potešenie, ktoré si mohli vzájomne poskytnúť. Nezaberalo to. A tak začal byť veľmi prieberčivý, čo sa týkalo žien. Nemal záujem o nejaký trvalý vzťah. Nechcel sa viazať.
Lenže túto chcel... momentálne. Chcel o nej zistiť, čo najviac a chcel ju do postele. A vedel celkom určite, že ju nikto, okrem neho, viac bozkávať nebude... aspoň kým bude s ním.
Sám seba nespoznával. Nechcel sa viazať, ale keď si pomyslel na Zandel-Chana, alebo Donnovana pochytil ho hnev. Zvlášť pri Zandel-Chanovi. Donnovana nepovažoval za nejakú vážnu konkurenciu. Ten mladík by jednoducho nenazbieral dostatok odvahy, aby sa o ňu uchádzal. Zato Zandel-Chan mal dostatok bezočivosti, aj dostatok prostriedkov, aj dostačujúce spoločenské postavenie. Správal sa k nej tak dôverne, akoby ju do detailov poznal.
- Nebude ju mať! To je ono. Zaujala ma len preto, že ju môžem vyfúknuť Zandel-Chanovi. - Uvoľnený sa usmial, že konečne prišiel na dôvod, prečo ho tá malá tak vyviedla z miery. Ležal v posteli a spriadal plány ako si získa tu tajomnú neznámu. Ako prvé však bude musieť zistiť, kto to vôbec je. To sa však dozvie už ráno.
Zajtrajšie noviny celkom určite prinesú správy v spoločenskej rubrike o dobročinnom večierku, ktorý sa konal ako zbierka pre nevidiace deti. Budú tam aj fotografie a niečo mu hovorilo, že taká zaujímavá osôbka, celkom určite neujde záujmu novinárskych objektívov.
