Tincamela-knihy

     „Dobrú chuť, páni.“ Zaželala obom a tiež sa posadila k stolu.
„Sú to dusené, kuracie prsia so sladkokyslou omáčkou a jablkovo-mrkvový šalát. Dobre to požuvajte, pán Leshan. Jedzte pomaly s prestávkami. Pán Dalson, priniesla som minerálku, ale ak máte chuť na pivo, alebo víno, nejaké je v chladničke.“ Upozornila a pustila sa do jedla.
„Minerálka je v poriadku, slečna Ewardová.“ 
„Ou, takmer by som zabudla.“ Vstala a vrátila sa z kuchyne s pečivom. Položila košík na stôl.
„Ražno-grahamové žemle. Ešte sú teplé. Pán Leshan, vy opatrne, maximálne jednu a poriadne požuť. Sú plné vlákniny, čo pomôže obnove funkcie peristaltiky čriev, ale nič netreba preháňať.“ Obaja si opatrne vzali žemle. Oliver sa usmial a s nedôverou uchopil príbor. 
„Je to výborné, slečna Ewardová.“ Vyhŕkol prekvapený Derek.
„Jakživ som nejedol lepšie ražné pečivo.“ Pridal sa ochranca.
„Myslím, že ste boli obaja veľmi hladní.“ Zasmiali sa.
„Čo ste to vystrájali v tej záhrade?“ zaujímalo Dereka medzi jedlom.
„Začala som orezávať palmy. Sú zanedbané a zarastené, ako prales.“
„Vy?“
„Sľúbila som, že sa o to postarám.“ Nechápavo pokrčila plecami.
„Pod pojmom postarám sa o to, som rátal s nejakou firmou, ktorú najmete, aby dali záhradu do poriadku. Je to nebezpečná a ťažká práca.“
„Nič, čoby som nezvládla. Aj tak tu nie je veľmi čo na práci. Aspoň sa nenudím.“
„Môžete spadnúť.“ Prehodil Oliver.
„Pracovala som s orezávačmi tri mesiace, mám v tom prax. Nerobte si zbytočné starosti. Vidím ako vás svrbí jazyk a chcete sa vypytovať. Bolo to v Los Angeles, tesne pred tým ako som sa vrátila do Atlanty. Tri mesiace pred tým som strávila v Keni a ešte tri predtým v Británii.“
„Vaša matka je Britka, strávili ste nejaký čas u príbuzných?“ zdvorilo sa spýtal Derek.
„Navštívila som ich, ale nezdržala sa. Bola som obhájiť moju doktorandskú prácu v Oxforde.“ Obaja na ňu vyvalili oči.
„Obhájili ste doktorát, v Oxforde?“ 
„Chcela som to ukončiť. Naschvál som s tým pajedila môjho otčima, ale keďže už v mojom živote nefiguruje, nevidela som dôvod to neuzavrieť. Potom som absolvovala dobrovoľnú prax v lekároch bez hraníc, v Keni.“ Pokrčila plecami.
„Gratulujem, slečna Ewardová. Len nerozumiem prečo sa s doktorátom z Oxfordu, zamestnávate v pekárni.“
„Sú to príjemní ľudia, je tam veľa zábavy a žiaden stres. Apropo, tamto na stolíku je môj telefón. Nedotýkajte sa ho, ani nezapínajte. Ak nechcete zažiť návštevu NBS. Práve sa nabíja.“
„Prečo si ho teda nechávate. Vôbec ho nepoužívate.“ Nechápal Leshan.
„Kvôli matke. Zapne sa ak umrie. Spustí ho heslo. Takže ho v žiadnom prípade nezapínajte, prosím.“ Vymenili si zadivené pohľady.“
„Ako si želáte, slečna Ewardová.“
„Dobre. Takže spracem kuchyňu a opustím vás. Dodržujte pitný režim, pán Leshan a oddychujte. Pán Dalson, sprevádzajte pacienta na toaletu prosím, aby nespadol. O nejaké dve hodiny sa za vami zastavím a vybavíme večernú hygienu. Odmeriam vám teplotu, tlak a hladinu cukru.“
„O... o večernú toaletu sa postarám sám!“ vyhŕkol zaskočený. Fľochla po ňom pohľadom.
„Hádam sa len nehanbíte?“ zaškerila sa. 
„Mám rád súkromie!“ odvrkol. Pripadalo jej to zábavné. 
„Nebudem nič obzerať, keď vám budem umývať pohlavie. Som profesionál.“ Prehodila cez plece a potichu sa zasmiala.
„Kriste pane!“ zaúpel načo sa Oliver rozrehotal. Poupratovala menšie konáre paliem do kompostéru, väčšie zoštiepkovala a nasypala štiepku na menšie konáre. Hneď nato sa vybrala plávať. Slnce pomaly zapadalo. Užila si svoju hodinu vo vode a vrátila sa do vily. Mužov našla pri pozeraní futbalu. 
„Neutiekli ste.“ Podpichla.
„Nebojím sa svojho doktora.“ Vrátil jej sladko.
„Hneď som pri vás, len sa rýchle spŕchnem.“ 
„Kde ste boli?“ zaujímalo ho. Pridvihla obočie.
„Mám na sebe plávky, som obkrútená uterákom a som mokrá... žeby nakupovať?“ ironicky odvrkla.

„Nie ste hladní? Pripravím niečo rýchle.“ Nečakala na odpoveď a vošla do kuchyne.
„Vám diétne, bez cesnaku a cibule a s čiernym pečivom. Je mäkké ako pampúšik, naparí sa počas pečenia pljeskavice. Ako prílohu máte iba paradajky. Jedzte pomaly a poriadne prežúvajte. Máte tam hovädzie mäso. Nám výraznejšie, ne-diétne z miešaného mäsa a s prílohou. Dobrú chuť.“ Naliala minerálku.
„Je to dobré. Myslel som, že máme hamburger, ale toto je lepšie.“ Pochválil Oliver.
„Volá sa to pljeskavica, naučili ma to na Balkáne. Vaša pán Leshan nie je veľmi výrazná, viac-menej dusená na vode. Vzhľadom k šetriacej diéte, ale jesť sa to dá... zrejme,“ dodala a zaškerila sa.
„Je to fajn. Zrejme ste cestovateľka. Ktorú časť Balkánu ste navštívili?“
„Bosna, ale to už je pár rokov.“
„Páčilo sa vám tam, boli ste na dovolenke?“
„Pracovala som tam.“
„Aj tam ste pracovali ako orezávač stromov?“ podpichol Derek.
„Nie, na odkrývaní a identifikácií obetí. Zavraždených počas vojny. Pochovaných v masových hroboch, ale áno... krajina je to pekná. A plat za moje služby, viac ako uspokojivý.“ Chladne sa usmiala.
„Zrejme ste navštívili veľa takýchto miest.“ Prehodil Oliver.
„Zopár.“ Pokrčila plecami a zahĺbila sa do svojich myšlienok.
Odniesla taniere do kuchyne.
„Teraz vás prevezieme do spálne a postarám sa o vás.“ 
Urobila štandardné, večerné vyšetrenie.
„ Tlak, teplota, srdečný rytmus... všetko je v norme.“
„Ráno sa zastavím okolo pól ôsmej. Nie je to pre vás zavčasu?“
„Je to v poriadku, bežne vstávam o pól siedmej.“
„Teraz vás poumývam.“
„V žiadnom prípade!“ zamietol okamžite.
„Keď sa vám prirodzenie zaparí, nejavkajte a nehovorte, že som vás nevarovala.“ Uškrnula sa. Pobúrený zafučal a pritiahol si prikrývku.
Chvíľu ho pozorovala a na očiach jej videl, že niečo zvažuje.
„Dobre, nebudem vás umývať. Iba si niečo overím.“ Pristúpila a položila mu ruku na čelo. 
„Spí, Derek.“ Šepla. Hlava mu klesla na vankúš a znehybnel.
Odhalila ranu a položila na ňu ruku. Napla všetky svaly, cítila cirkuláciu energie, ktorá prechádzala ňou a ním. Jeho živelná, žiarivá, zlatá sa miešala s tou jej pokojnou krémovou. Všetko sa to v nej hromadilo, iskrilo a keď nadobudla pocit, že exploduje, nastal proces pretvárania. Tok energie sa upokojil a postupne menil farbu na jednotnú, svetlú oranžovú. Priložila i druhú ruku a prenášala energiu života, do poraneného miesta. Presne poznala okamih, keď v nej zostala už iba časť jej vlastnej energie. Za túto hranicu nesmela ísť, bolo by to pre ňu nebezpečné. Mohla by stratiť vedomie a upadnúť do kómy. Otvorila oči a odstúpila. Zapla svetlo a spokojná sa usmiala. Derek môže zajtra odcestovať. Bol zdravý, rana zarástla. Rýchle vybrala stehy, aby nevrástli príliš, pretože proces hojenia bude do rána ešte pokračovať. Miesto prelepila sterilným štvorcom gázy, ale len preto, aby sa ráno nešokoval.

„Dobrú noc, pán Dalson. Pôjdem si už ľahnúť. Pán Leshan tiež zaspal. Asi ho to cestovanie, poriadne vysililo.“ Zvolala na chodbe, smerom do obývacej haly.
„A je v poriadku?“ zaujímalo ho.
„Samozrejme. Zajtra bude ako rybička.“ 
„Dobrú noc, slečna Ewardová.“

Vstala unavená, o pól šiestej. Cítila blížiacu sa búrku. To ju potešilo. Výboj v ovzduší a plávanie jej dodá stratenú energiu. Bojovala s príbojom skoro hodinu. Vošla dnu a stretla Olivera.
„Ste neúnavná. More je divoké, ste výborná plavkyňa.“ 
„Špehovali ste ma?“
„Bežne vstávam zavčasu, dosť sa tu nudím. Sedel som na terase, všimol som si vás.“
„Blíži sa poriadna búrka.“
„Hurikán?“ znepokojil sa.
„Nie. Iba búrka, nebojte sa.“ Rýchlu sprchu a rannú hygienu vybavila za pätnásť minút. Vošla do kuchyne sa dala piecť bagety aj croissanty. Medzitým poutierala prach a poumývala podlahu v hale. Pripravila tvarohovú pomazánku a nakrájala zeleninu. Stihla ešte vyložiť umývačku riadu a zotrieť podlahu v kuchyni. Poumývala si ruky a pobrala sa za Derekom.

Prebral sa so zvláštnym pocitom. Najskôr nevedel, čo je čudné, potom si to uvedomil. Spal celú noc ako poleno. Nebudila ho bolesť ani nepríjemné nutkanie na toaletu. Zhlboka sa nadýchol. Žiadna bolesť v brušných svaloch. Prudko sa posadil. Najskôr sa zľakol, pretože sa pozabudol a jeho telo určite zaprotestuje, proti prudkému pohybu bolesťou. Nič sa nedialo. Bol silný a plný vitality, akoby sa tá nepríjemnosť so slepým črevom ani nekonala. Spustil nohy z postele, keď sa ozvalo klopanie.
„Dobré ráno, pán Leshan. Ako sa cítite?“ usmiala sa.
„Výborne. Je to nepochopiteľné, ale... je mi úplne perfektné, akoby som ani nebol po operácií.“
„Ste zdravý, dnes môžete odcestovať, ak chcete.“ Pokrčila plecami.
Nechápavo sa na ňu zadíval.
„Je mi síce oveľa lepšie, ale netrúfam si ešte cestovať.“
„Ste vyliečený. V noci som vám vybrala stehy. Brucho vám zarástlo.“ Vecne ho informovala. Hľadel na ňu, akoby jej preskočilo.
„Čože ste urobili?! Ja som vedel, že ste šialená. Ježiši, veď sa mi otvorí rana. Celkom určite tam mám dieru!“ skríkol.
„Len žiadnu paniku, pán Leshan. Presvedčte sa sám. Nemáte tam žiadnu dieru, iba peknú, zahojenú jazvu.“  S obavami, jemne stiahol časť pyžama a odlepil gázu. Chvíľu vytriešťal oči na bledú jazvu.
„Ako je to možné?! To predsa... neexistuje žiadne logické vysvetlenie!“ vyhŕkol.
„Niektoré veci logické zdôvodnenie nemajú. Zaplatili ste mi slušnú odmenu za vašu rekonvalescenciu. Splnila som moju časť dohody. Ste zdravý. Očakávam šek. Bez vyplnenia mena príjemcu. Sumu, pokrytie a váš podpis. O pätnásť minút sú raňajky.“ Predniesla chladne a vyšla z izby.
„Oliver!“ zreval. Bez záujmu vošla do kuchyne a postavila na kávu. Odšťavila pomaranče na čerstvý džús. Vytiahla šunku a jemne ju opekala do zlatistá. Prestrela na stôl. Priniesla nutellu, marmeládu a croissanty. V druhom košíku bagety. Na podnose opekanú šunku, pomazánku, maslo a na veľkom tanieri nakrájanú zeleninu. 
„Raňajky.“ Skríkla do chodby. Obaja sa objavili takmer vzápätí.
„Neviem, či dávate prednosť raňajkám na sladko, alebo slano. Je tu oboje. Dobrú chuť.“ Jedli mlčky, ale obaja ju pozorovali, akoby bola Hydra a práve jej narástli ďalšie tri hlavy.
„V mojej zložke stojí, že pracujem s energiou. Energiou som vám odstránila ranu.“ Znechutená vysvetlila.
„Ale ako?“
„Neviem, ako to funguje. Ani to nerobím často. Je to nebezpečné, pre mňa.“
„Veľmi si vážim, čo ste pre mňa urobili, slečna Ewardová.“ Šepol.
„Len si veľmi nefandíte. Pomyslenie, že tu budete ešte dva týždne, stálo zato riziko. A potrebujem ten šek.“ Schladila ho.
„Cítite pri tom niečo?“ zaujímalo Olivera.
„Myslíte bolesť, alebo niečo podobné? Nie. Som iba vodič. Prenášam energiu, spracovávam ju inak. Je to nejaká genetická mutácia.“
„Preto ste vedeli, že mi praskne slepák?“
„Viac-menej. Energetické pole chorého sa zmení. Vnímam to.“ 
„Vnímate to stále a na každom koho stretnete?“
„Zaujíma vás, či viem o vašom ramene, v ktorom máte poškodené väzivo, alebo panve? Rana, zrejme po črepine z granátu, ktorá dlho hnisala kvôli infekcií. Nič moc. Bolestivé, ako sviňa. Určite vás to často potrápi.“
„Som ohúrený!“ hlesol Derek.
„Viem to vypnúť. Rokmi som sa to naučila regulovať.“ Oznámila.
Chvíľu mlčky jedli.
„Apropo, čo urobíte s tým lekárskym vybavením, teraz keď ho už nepotrebujete? Zrejme ho nevrátite naspäť do firmy.“ Vyzvedala.
„To celkom určite nie. A vlastne, ešte som o tom neuvažoval. Máte nejaký návrh, slečna Ewardová?“
„Mohli by ste ho darovať miestnej nemocnici. Sú na tom dosť biedne. Hurikán všetko poničil. Chýba im základné vybavenie. Celkom určite by ste ich veľmi potešili. Nemajú lôžka, inkubátory, ani prístroje.“
„Pozriem sa nato a zabezpečím odvoz.“ Prisľúbil.
„Kedy odchádzate?“ spýtala sa priamo.
„To sa nás už chcete zbaviť, slečna Ewardová?“ milo sa spýtal Derek.
„Áno.“ Odvetila úprimne.
„Tak to vás nepoteším. Ostanem tu zopár dni. Nikdy som nemal čas sa tu poobzerať. Je to prekrásny ostrov.“ 
„Toho som sa obávala. Takže by ste mi mohli dať váš časový harmonogram, aspoň približný. Keďže vás musím nakŕmiť, aby som vedela prispôsobiť kuchyňu vášmu rozvrhu.“ 
„Nemusíte sa stresovať, že tu budeme často otravovať. Predpokladám, že väčšinu času strávime mimo dom. Pravdepodobne sa budeme vídavať len pri raňajkách a počas večere. Rád by som si pozrel ostrov. Sú tu vraj prekrásne národné parky.  A koniec koncov môžeme si každý večer dohodnúť, čo bude na druhý deň.“
„V pohode. Obed bude o jednej. Apropo, chladnička je plná. Neviem, ako často jedávate. Mne stačí tri krát denne. Ak je to pre vás málo, je tam veľa hotových produktov na desiatu, aj olovrant. Stačí povedať, alebo iba otvoriť chladničku. Koniec-koncov je to vaše jedlo, vaša chladnička.“ Zodvihla sa a odniesla svoj riad do kuchyne. Rýchle poupratovala kuchyňu a zmizla v svojej izbe. Cez terasu prešla už prezlečená v pracovnom odeve, do záhrady. Búrke viseli nohy a tak chcela orezať aspoň zopár paliem, snáď to stihne. Na opasok si pripla mačetu a vstúpila do popruhov z laná.
„Nemali by ste liezť hore, začína silnieť vietor a mohol by do vás udrieť blesk.“ Ozvalo sa za ňou.
„To nech vás netrápi, pán Leshan.“ 
„Nechcem, aby ste robili takúto nebezpečnú a ťažkú prácu.“
„Vyzerám ako zlatá rybka, ktorá plní želania? To, čo chcete, ma vonkoncom nezaujíma.“ Zaškerila sa a vyskočila na palmu. Za menej ako minútu vyliezla až do koruny. V hučiacom vetre nepočula čo zašomral, ale odišiel. Nedarilo sa. Vietor neustále silnel a začalo pršať. Stihla obriadiť iba štyri stromy. Kmene sa šmýkali a palmy ohýbali pod náporom vetra. Mohla by spadnúť, alebo sa zamotať do povrazov. Odrazu vietor ustal, ale zato sa spustil hustý lejak. Nespokojná zafučala. Musí prestať. Založila istiacu brzdu na lano, že sa spustí.
„Okamžite odtiaľ zlezte!“ zreval Derek pod palmou. Pozrela na neho zvrchu.
„Lebo čo, vyleziete po mňa?!“ posmešne skríkla.
„Ak bude treba, dám pristaviť hasičské auto a pôjdem po rebríku! A potom vám naložím na zadok.“ Posledné slová zasipel, rozhorčený hnevom.
„Len sa ukľudníte. Práve som plánovala zliezť. Keby ste tu nehulákali a nevyhrážali sa mi násilím, už by som bola dole!“ drzo odpovedala a spustila sa po lane. Pokojne doskočila na zem, uvoľnila karabínu i istiacu brzdu a začala namotávať povraz okolo lakťa.
„Neželám si, aby ste orezávali tie palmy!“
„Nuž niekto to urobiť musí. A keďže som vo viacerých funkciách, okrem iného aj záhradník, tak to pripadá mne.“ Pokojne protirečila.
„Zavolá sa firma, ktorá túto prácu vykoná. V žiadnom prípade nebudete liezť na tie vysoké, obrovské palmy!“ prudko zakončil. Zagánila, zviazala lano a odniesla ho do kôlne. Upratala nástroje a začala upratovať orezané listy. Chvíľu ešte stál v daždi, potom sa pobral naspäť. Do nitky premočená vošla do svojej izby cez terasu. Rýchla sprcha a pobrala sa poupratovať spálne. Prezliekla postele, poutierala prach a poumývala. Zapla práčku a vydala sa na poschodie. Strčila si do uši slúchadla, pustila hudbu. Vrhla sa na upratovanie. Vysávala popod postele, keď vysávač zastavil. Zamračila sa, zodvihla z podlahy, aby zistila, čo sa stalo. Prekvapená zastala. Jej zamestnávateľ držal v ruke kábel z vysávača a gánil na ňu.
„Čo to zase robíte?“ zasipel.
„Ešte ste nevideli vysávač? Je to zariadenie, ktoré podtlakom vysaje nečistotu.“ Ironický vysvetlila.
„Viem, čo je vysávač,“ štekol „ale nechcem, aby ste pracovali!“ dokončil. Obočie jej vyletelo hore.
„Ruší vás ten hluk?“ zaujímalo ju.
„Nie, neruší. Iba nechcem, aby ste to robili.“
„Aj to považujete za nebezpečné?“ zadrapla odporne sladkým hlasom.
„Nie, za nebezpečné nie. Jednoducho nebudete celý deň pracovať.“ Uzavrel.
„Ak si dobré spomínam, máme dohodu. Postarám sa o dom a záhradu, za stravu, ubytovanie a plat. Takže ma prestaňte buzerovať a nechajte ma robiť moju prácu.“
„Ruším našu dohodu. Nebudete pracovať!“ vyhŕkol. Zagánila.
„Čo si to dovoľujete?! Nemôžete si len tak zrušiť dohodu.“ Zaprskala.
„Ale môžem. Môj dom, moja dohoda.“ Spokojne pokrčil plecami.
„V poriadku. Takže si idem zabuchovať let.“ Chladne prehlásila. Chcela prejsť popri ňom, ale zastal jej cestu.
„Počkajte, Enna. Nevyháňam vás. Nemyslel som to tak. Iba nechcem, aby ste celé dni dreli. Chcem, aby ste si oddýchli.“ Mierne, ticho vysvetlil.
„Nie som unavená! Mám rada fyzickú prácu. Nachádzam v nej uspokojenie.“ Šepla, pretože stál tesne pred ňou.
„Prečo mi nerobíte spoločnosť? Môžeme sa rozprávať, ísť na prechádzku, niečo... hocičo.“
„Nie som platená spoločníčka!“ zase ju popudil.
„Nikto nehovorí o takomto druhu spoločnosti. Jednoducho to berte ako dovolenku. Budeme sa rozprávať, pôjdeme von.“
„Nemám záujem! Máte tu Olivera, nech sa s vami rozpráva ak sa tak veľmi potrebujete vyrozprávať!“
„Momentálne je v meste.“ Zase pokrčil plecami.
„Aha! Nudíte sa, tak ste prišli otravovať mňa. No výborne. Takže si to ujasníme. Som váš zamestnanec, alebo nie? Ak som, tak uhnite nech to dokončím a pôjdem do kuchyne variť obed. Ak nie som, zase uhnite, pôjdem si zabuchovať let!“ drsne vyrapotala. Zafučal.
„Dobre, ako chcete! Má to však výnimku. Záhradu necháte na pokoji!“
„V žiadnom prípade. Povedala som, že sa o to postarám a ja sa o to postarám. Buď všetko, alebo nič. A neopovážte sa mi ešte niekedy miešať do mojej práce. Ja sa do vašej tiež nestarám!“
„Dobre teda, vy jedno nekompromisné stvorenie!“ vyhŕkol a nahnevaný vyšiel.

Krájala zeleninu, keď sa zase objavil.
„Môžem vás s dačím pomôcť? Príšerne sa nudím.“ Priznal s hanblivým úsmevom. Chvíľu ho pozorovala.
„Môžete krájať cibuľu, ak chcete.“ Pristala. Mlčky sa obrátila k šporáku a postupne pridávala zeleninu na dusenie. Začula smrknutie, Leshana rozplakala cibuľa. Zachichotala sa. Odrazu stál vedľa nej.
„Pripadá vám smiešne, že plačem?“ uslzený sa naširoko zaškeril. Prikývla a rozosmiala sa na jeho výzore. Bol to úprimný, nákazlivý smiech. O chvíľu sa obaja smiali na plné hrdlo. Potom ju vzal do náručia a pobozkal. Zľahka, opatrne. Neprotestovala a tak bozk prehĺbil. Zachvátilo ho nekontrolované šialenstvo. Niečo podobné ešte nikdy v živote necítil. Fyzická túžba ho opantala takou silou až to bolelo. Dotýkať sa jej, mu spôsobovalo nevýslovnú radosť a vzrušenie. Zodvihol ju a ona ovinula nohy okolo jeho pása.
„Sporák.“ Šepla. Jediným rýchlym pohybom ho vypol a pohol sa k spálni. Prisal sa na tie prekrásne ústa a položil ju na posteľ. Reagovala spontánne a prirodzene a on celkom stratil hlavou. Miloval sa s ňou divoko a bez zábran. Keď ho z napätia vyslobodil mohutný orgazmus, mal pocit, že sa jeho vnútrom prehnala masívna vlna cunami. Zvalil sa vedľa nej a pritiahol ju k sebe.
„Si v poriadku, neublížil som ti? Bola to poriadna divočina.“ 
„Som v pohode.“ Šepla a ponaťahovala sa, akoby sa práve prebudila. Rezko vstala, pozberala svoj odev a vošla do kúpeľne. Pohládzal očami to dokonalé telo, až kým nezmizlo za dverami. Hlavou sa mu honili závratnou rýchlosťou rôzne myšlienky a pocity. Vyšla o pár minút už oblečená. Prudko sa posadil.
„Enna, dočerta... nepoužil som žiadnu ochranu... ehmm... vôbec som nerátal s takýmto niečím.“
„Videla som tvoj zdravotný záznam. Nie si HIV pozitívny, nemáš hepatitídu, chlamydie ani herpes, či hocijaké iné nákazlivé ochorenie. Si zdravý ako repa.“ 
„Samozrejme, že nič z toho nemám.“
„Výborné. Ani ja nie. Tehotenstva sa nemusíš obávať. Používam antikoncepciu. A normálne nepraktikujem náhodný, nechránený sex.“ Vymenovala. „Takže Derek, nová dohoda,“ pokračovala bezfarebným hlasom. Stuhol. Vedel, čo bude nasledovať. Akonáhle sa zblížil s nejakou ženou intímne, okamžite nasledovali požiadavky, obmedzenia a rôzne záväzky.
„Počúvam.“ Chladne sa na ňu zadíval.
„To, čo sa stalo v tejto spálni, ostane dnu. Za tamtými dverami som 
zase slečna Ewardová a ty pán Leshan, môj zamestnávateľ. Nič sa 
nemení na vzťahoch, správaní ani povinnostiach. Vrzli sme si, nič viac. 
Nikto nebude nikoho obmedzovať, nič vyžadovať, ani očakávať. 
Budeme sa správať, akoby sa nič nestalo. Bude to ľahšie, 
bezproblémové a nebude to trápne. Súhlasíš?“
„Nechcem, aby si pracovala Enna. Chcel by som stráviť dovolenku s tebou.“ Prehovoril zamyslený.
„Nebudem tvojou milenkou na spríjemnenie dovolenky, pretože tu nie je žiadna iná ochotná žena. Svoj plat si zaslúžim. A ak sa ešte niekedy spolu vyspíme... bude to preto, že mám chuť a pre nič iné. Takže súhlasíš s podmienkami?“ usmiala sa.
„A budeš na mňa aj naďalej taká odporná?“ s úsmevom pokúšal.
„To si píš, že áno. Nie som sladké, pokojné stvorenie. V podstate som odporná a nekomunikatívna. Tam vonku, budem zase sama sebou.“
„Dobre teda. Ako si želáš.“ Žmurkla a zmizla. Ešte stále neveril, čo sa práve odohralo. Nič od neho nechcela, ani neočakávala. Práve naopak, trvala na tom, že sa nič nestalo. Toto bola pre neho úplne nová skúsenosť. V sprche si uvedomil, že mu takáto dohoda prekáža.