Tincamela-knihy

 Napísal ©Martina Bucha-Hein, 2021. Ilustroval © Obrázok na obálke publikácie je zakúpený vo foto-banke  „© Samphotostock.cz, 1-4579035 Autor konradbak" a podlieha autorským právam.
Akékoľvek kopírovanie a šírenie je zakázané, pretože na obrázok sa vzťahujú autorské práva. 2021. Všetky práva vyhradené.

                         Kapitola - 5 -

     Už sa tešila, že jej to vyšlo, keď ju zastavil hlas pobočníka.
„Stojte madam, žiadam vysvetlenie!“ zvolal hromovo. Ustrnula a pomaly sa k nemu obrátila. Nesmelo zodvihla hlavu.
„Vy?!“ nechápavo zaletel očami k stanu, kam odniesli plukovníka, zase na ňu a spätne k stanu. V očiach mu blesklo poznanie. Veľavravne sa pousmial. Emily to popudilo.
„Dúfam, že neodmietnete šálku čaju. Rád by som počul, čo sa vlastne stalo.“
„Som vám vďačná za vašu pohostinnosť, ale musím ísť.“ Odmietla slušne, zato razantne.
„Ale no tak, madam, nenúťte ma k násilnostiam. Oddýchnete si. Vyrozprávate mi, čo sa prihodilo a pôjdete, dobre? Sme predsa kultivovaní ľudia.“ S chlapčenským úsmevom ju vábil.

     Prižmúrila oči, akoby zvažovala možnosti. Prikývla. Ponúkol jej rameno. Elegantne sa ho uchopila a dôstojne vykročila.
„Neprezradíte mi svoje meno? A prosím, to Mary-Ann už nepoužívajte. Keď som videl tú babku, ako sa vy-šuchtala z kostola. Ehmm... bol to divný zážitok.“ Emily sa zachichotala.
„Som sir Gregor, teší madam...?“ Zvedavý otáznik visel vo vzduchu.
„Parkerová.“ Bez zaváhania odpovedala.
„Kto je to tentoraz?“ s úsmevom vyzvedal.
„Učiteľka v miestnej škole, je o čosi mladšia ako Mary-Ann.“ Zasmiali sa. Voviedol ju do stanu, kde ošetrovali plukovníka. Stručne vysvetlila, že ich v lese prepadol zostatok zbojníkov. Podarilo sa im zahnať banditov a vydali sa do tábora. Plukovník cestou stratil vedomie. Priniesli jej čaj. Zranený na chvíľu precitol a dovolával sa svojho druha v zbrani. Sir Gregor sa nad nim sklonil.
„Nedovoľ jej odísť, musím sa s ňou oženiť. Zožeň kňaza.“ Zachrčal.
„Máš horúčku Nathan.“
„Urob to!“ zasyčal.
„Si si istý?!“ Pevne prikývol a zatvoril oči. O chvíľu zase stratil vedomie. Premerala si šľachtica. Ak pošle po kňaza, s vreskom ujde.
„Myslím, žeby sme nemali robiť unáhlené závery, má horúčku... a... ak si to bude želať aj ráno...“ Začal opatrne, aby to rozhovoril. Uľavilo sa jej, bol to momentálny spojenec.
„Aby vás nenapadlo povolať toho starého muža. Neplánujem sa vydávať.“
„Vy sa nechcete za Nathana vydať?“
„Samozrejme, že nie. Je to dôsledok zranenia. Som spokojná zo svojim terajším stavom a nemienim ho meniť.“ Upokojujúco sa usmiala. Pobočník zatajoval dych a konečne vydýchol.
„Ani neviete, ako mi odľahlo. Mohla by to byť osudová chyba. Možno mu to momentálne pripadá ako ideálny nápad.“ Ešte raz zhlboka vydýchol, načo sa tajomná lady uškrnula.
„Nerobte si starosti, naozaj to beriem len ako dôsledok zranenia.“ Zvážnela.
„Vy ho nechcete?!“ udivene zvolal.
„Prečo by som ho mala chcieť? Je arogantný a panovačný. Možno je vynikajúci stratég a plukovník, ale ako manžel by pre mňa nebol vhodný. Príliš by ma utláčal a obmedzoval. Mne sa páči môj život taký, aký je. Mám svoje plány do budúcnosti a v nich plukovník celkom určite nemá miesto. Čo sa týka mojej strany, nie je v nijakom ohrození.“ Pevne sa mu zadívala do oči. Prekvapilo ho to.
„Nathan je veľmi spoľahlivý muž, starostlivý. Každej žene by bol oporou. Možno je panovačný, ale velí vojskám, musí mať rešpekt. Nie je zvyknutý na odpor, ale na bezpodmienečnú poslušnosť. Vojna ho zmenila. Videl umierať mnoho priateľov. Má zodpovednosť. Vedie ich do boja a často-krát na smrť. To vedomie a zodpovednosť ho neraz ťaží a umára.“ Emily stislo srdce.
„Takto som nad tým neuvažovala. Chudáčik. Musí mu byť strašne.“ Ľútostivo šepla a zadívala sa na bezvedomého plukovníka. Lekár ukončil jeho ošetrenie.
„Preboha, len mu to nepovedzte. By nám, obom, hlavu odtrhol a toho šomrania.“ Sir Gregor prevrátil očami a uškrnul sa.
„Pripomína mi moju pestúnku, aj tá neustále poučuje, šomre a...“ Zasekla, pretože si uvedomila, že prezradila niečo, čo nechcela. Niečo o sebe. Vojak sa tváril, že nič nepočul. 
„Predpokladám, že budem musieť ostať do rána.“ Začala unavená.
„Naozaj ma to mrzí, ale v rámci bezpečnosti to považujem za nevyhnutné. Keďže nevieme, koľko ich tam ostalo. Vystavili by sme vás i našich vojakov, ktorí by vás sprevádzali nesmiernemu riziku.“
„Dobre teda. Ak vám to neprekáža, mohli by ste mi ukázať, kde by som si mohla oddýchnuť. Som... veľmi zmorená.“ 
„Rád vám ponúknem môj stan ako dočasný príbytok. Nebude to pohodlné, ale budete mať absolútne súkromie a bezpečie. Postavím ku vchodu hliadku, nemusíte sa ničoho obávať.“ Jemne mu poďakovala, aj keď obaja vedeli, že ju dal strážiť, aby neutiekla.
 

      Galantne ju odviedol k stanu. Pri vchode sa rozlúčil a zaželal dobrú noc. Posadila sa na provizórne lôžka a netrpezlivo vyčkávala. Prešla zhruba  hodina. Tábor sa upokojil a zahalil rúškou ticha. Vytiahla z plášťa dýku. Ostala u nej, keď ho ošetrovala. Opatrne, nehlučne, rozrezala súkno stanu a vyzrela. Zväčšila otvor.   Skontrolovala pohľadom uličku medzi stanmi a vykĺzla von. Natiahla si kapucňu hlboko do tváre a stratila sa v tieni stanov. O chvíľu stála na vŕšku. Chvíľu hľadela ponad tábor, potom zapískala tri krát za sebou v krátkych intervaloch. Žrebec sa o chvíľu objavil. Počula rozruch v tábore, ale ona už bola z ich dosahu.

     Domov sa dostala až o druhej po polnoci. Unavená padla na lôžko s tým, že zajtra bude musieť pouvažovať, čo ďalej. Možno prišiel čas na návrat do civilizácie, alebo sa presťahujú na nejakú inú usadlosť ďaleko odtiaľto. Nathan ju bude aj naďalej hľadať. Už dávno si ničím nebola natoľko istá ako týmto. A tak, keď ráno všetci vstali predložila návrh, aby sa vrátili do hlavného mesta. Povedala pravdu. Nič netajila, aj keď si zase vyslúžila, nekonečne dohováranie od Jolie. Počkajú na Jonasa. Na svitaní odišiel do mesta, aby poslal poštu po kuriérovi. Keď sa vrátil okolo obeda, zamračený počúval. Potom jej podal dva listy.
„Možno toto rozhodne, píše Andrew a slečna Rebeka.“ Advokát a jej milovaná kamarátka ešte z čias internátnej školy.

      Rebeka bola milé, usmievavé dievča plné radosti zo života. Aj po skončení školy ostali v kontakte a Beka jediná vedela, kde sa Emily nachádza. Často si vymieňali korešpondenciu. Rebeka jej vždy písala siahodlhé listy, kde opisovala spoločenský život, ktorého sa zúčastňovala.  A tak mala Emily prehľad o klebetách aj novinkách smotánky. Mladá žena vždy farbisto a vtipne opisovala dej, takže neraz ju rozosmiala k slzám. Už čoskoro sa jej kamarátka vydá. Bola zasnúbená a dátum sobáša sa blížil. Momentálne žila stresom z príprav na svadbu.
      V poslednom liste jej kvetnato opisovala svojho nastávajúceho. Emily s úsmevom čítala list pestúnke. Tá skonštatovala, že slečna Rebeka je do svojho lorda veľmi zamilovaná. Opakom ruky si otierala vlhké oči, aby ju jej dieťatko nevidelo. Bolo jej ľúto, že Emily... dievča ju uspokojilo, že nič z toho pre ňu nie je zaujímavé, ani vzrušujúce.
     Ona sa už videla na plachetnici, ktorou brázdi oceán, videla koloseum v Ríme, či pyramídy v Egypte. Ak by sa aj náhodou jedného dňa vydala, čo je nepravdepodobné, určite by z toho nerobila takúto pompu. Akoby záležalo na šatách, či kvetoch. Stačil by kňaz, obyčajné šaty a muž, ktorého si váži.

      Otvorila list od advokáta. Zamračená čítala stručné pokyny, ktoré nechal jej poručník u Andrewa. Zrazu si na ňu spomenul. Mali sa vrátiť do mesta, rád by sa s ňou stretol a dohovoril podrobnosti o jej budúcnosti. Nepáčili sa jej posledné riadky. Cítila za nimi akési varovanie.  Bolo divné, že zrazu dostal záchvat záujmu o jej budúcnosť. To neveštilo nič dobrého.  Avšak tento list jednoznačne rozhodol o návrate do veľkomesta. Podala list Jonasovi.
„Takže, balíme?“ zaujímalo ho hneď, ako preletel očami stručne riadky. Prikývla.

     Ostal list od Rebeky a ten stál zato. O chvíľu sa už smiala na líčení komických situácií, ktorým bola momentálne vystavená jej priateľka v chaose príprav.
„Naozaj sa musíme vrátiť. Rebeka by mi nikdy neodpustila, ak by som prepásla jej svadbu. Napíšem jej, že pricestujeme, aby ma prichýlila. Dom nie je pripravený a ani by som v ňom nemohla ostať bez spoločníčky.
Kým si nájdem gardedámu, budeme u Rebeky. 

     Nathan otvoril oči. Slnce už bolo vysoko. Posadil sa, zaklial a spustil nohy z postele.
„Kam sa ženieš človeče?! Len pokoj, všetko je v poriadku.“ Upozornil ho priateľ, sediac za stolom.
„Kde je Fialka?“
„Kto?!“
„Dievča.“
„Zdrhla. Zatvoril som ju v stane. Nechal tam hliadku, ale vzadu rozrezala stan a utiekla.“
„Do-šľaka!“ zavrčal a pokúsil sa vstať.
„Blázon jeden, čo blbneš?!“ Gregor vyskočil a ponáhľal sa na pomoc plukovníkovi. Posadil ho k stolu.
„Zavolaj panoša, musí mi pomôcť sa obliecť.“
„Kam chceš ísť?“
„Nájsť svoju snúbenicu.“
„Ešte stále máš horúčku?!“ nechápavo pokrútil hlavou.
„Odišla sama, ktovie čo sa jej mohlo prihodiť.“
„Zrejme nič," odfúkol „už dlho sa sama potuluje a zháňa po nociach. Doposiaľ je živá a prekvitá do krásy. Verím, že je tomu aj naďalej.“ 
„Nevyjadruj sa tak pohŕdavo, nič o nej nevieš!“
„A čo o nej vieš ty, čo ti počarovala? Nevieš ani len jej meno. Rozum si potratil, naozaj sa s ňou chceš oženiť?!“
„Samozrejme a keby si ma v noci poslúchol, už by bola mojou manželkou.“
„Má to jeden háčik. Povedala, že sa za teba nechce vydať. Preto som ani veľmi na kňazovi neapeloval.“
„Vydá sa za mňa a hotovo.“
„Čo je na nej také zvláštne, že si stratil súdnosť? Je taká dobrá v intímnostiach, že ťa celkom pobalamutila. To je to, však?“
„O mojej snúbenici sa budeš vyjadrovať s úctou! Keď už to musíš vedieť, nedovolila mi sa k nej ani priblížiť.“
„Možno preto ťa omajkala. Hrá sa na cudnú pannu?“
„Gregor, drž hubu! Možno nie je panna, ale je to veľmi slušná a hrdá žena.“
„Priateľu, nechcem ťa nahnevať, ale o tom si dovolím pochybovať. Čo teda stvára po nociach? Spamätaj sa Nathan. Tvoja snúbenica na teba čaká takmer tri roky v kláštore. Nepoteší sa, ak ju odmietneš. Zničil si jej tým šance na výdaj, na šťastný manželský život.“
„Moju snúbenicu som ešte nikdy nevidel. Nájdem jej za seba náhradu. Nepozná ma, nič o mne nevie. Iba chce manžela, dostane ho.“
„Celkom si sa pomiatol, to je stratou krvi.“ Zvolal Gregor poľakaný.
„Vyslal si jednotku na tu poľanu?“
„Samozrejme. Našli sme troch mŕtvych. Cielil si dobre. Všetci nakúpili priamo medzi oči.“
„Ani jediný krát som nevystrelil.“ Gregor sa zamračil a potom pri-dvihol obočie.
„Ona...!?“ Plukovník prikývol a začal rozprávať. Pred svojim najvernejším priateľom nemal tajnosti. Verili si, pomáhali... prežili bok po boku na fronte šesť rokov.
„Tak tá tvoja Fialka je skutočne zaujímavé stvorenie. Neviem si predstaviť, žeby moja manželka strieľala lepšie, ako ja... a nakopala ťa?“ zaškerili sa.
„Povedal som, že ju nájdem a ona nato, že možno umriem a bude pokoj.“ Muži sa rozrehotali. Plukovník zastonal od bolesti.
„A ozaj som podliak a klamár, nechutný zvrhlík a chlípny cap.“ Výbuch smiechu im vohnal do oči slzy. Keď sa upokojili, Gregor sa na neho zadíval.
„Nebudem ti to rozhovárať. Sám si tomu najlepšie rozumieš, ale najskôr by si mal o nej, čo to zistiť. Manželstvo je... je to na celý život.“
„Gregor ja viem, že pochybuješ o mojom zdravom úsudku. Lenže ja tu ženu chcem a budem ju mať. Nikdy som nestretol ženu, ktorá by sa nezľakla, keď na ňu zagánim.“
„Väčšinou omdlievajú od strachu.“ Sucho podotkol.
„Nebála sa ma, bojovala. Nebála sa ani tých zbojníkov. Úplne ma od-rovnala, keď poslednú guľku nechala pre seba.“
„Čo?!“
„Nikdy som nestretol statočnejšiu ženu, odvážnejšiu. Ako to len povedala... nedovoľte, aby ma zajali. Nesklamte ma. Dovoľte mi umrieť so cťou. A podala mi pištoľ.“
„Si ňou unesený, ale... uvažoval si možno o tom, prečo sa skrýva? Nikto o nej nič nevie, ale musí tu byť už dlho. Pozná tu každý kút. Uvažoval si o tom, že... musí to mať nejaký závažný dôvod. Povedal si, že má výchovu dámy. Ale čo tu robí? Je to krásavica. Bola by hviezdou salónov, ale namiesto toho sa cez deň skrýva a v noci vychádza. Čo ak už je vydatá a je na úteku pred svojim manželom. Podľa tvojho opisu predpokladám, že je dosť priebojná, neskrotná a priečna. Možno utiekla manželovi, alebo niečo vyviedla. Už len to, že... zastrelila tých chlapov bez zaváhania. Možno to neboli prví ľudia, ktorých zabila. Jemná dáma by celkom určite omdlela, alebo hysterický jačala, zrútila by sa.  Nechodila by po nociach, neskákala do priepasti, nestrieľala do ľudí. Nechcem ťa prehovárať, ale snaž sa prísť veciam na koreň. Nechaj tieto veci rozležať  v hlave. Keď zistíš, čo je zač rozhodneš sa. Niet sa kam ponáhľať. To ja som ten prchký, nie ty. Ty si rozvážny, triezvo mysliaci stratég. Tak začni znovu používať hlavu.“ Nathan sa zamračil.
„Dobre, teraz to necháme tak, musíš sa zotaviť. Navrhujem, aby sme začali prečesávať lesy a vyčistili to tu. Ak sa ešte niekde ukrývajú lupiči.“ 
Podrobne prebrali plán postupu. 

      O dva dni vycestovala. V zatvorenom kočiari. Až keď boli ďaleko za mestom, prezliekla sa v malom uzavretom priestore. Angela ju učesala a pripla elegantný klobúčik, ktorý zdôraznil jemnú šiju a výrazné črty tváre. Vzdychla. Už zase bola vysokopostavená dáma. Krémové šaty nechali vyniknúť štíhlej, elegantnej postave. Nezáležalo jej na výzore, ale Jolie očarená vzdychala a dokonca Jonas poznamenal, že vyzerá vynikajúco. A konečne ako dáma, nie strídža, ktoré práve zoskočilo z metly. Hneď ako dorazili do mestečka, Jonas najal ozbrojený sprievod. Nepotrebovali ho, vedeli sa o seba postarať, ale potrebovali zachovať povinné dekórum.

      Cesta sa jej zdala nekonečná. Najradšej by vyskočila na Diabla a ufujazdila naspäť, ale jej domovina momentálne znamenala hrozbu. Čím viac sa približovali hlavnému mestu, tým viac znervóznela. Vedela, že ju čaká Kalvária. Nikdy nebola uvedená do spoločnosti, takže jej znovuobjavenie vyvolá veľa otáznikov. Kde bola, čo robila, prečo nebola uvedená do spoločnosti, prečo jej poručník nezabezpečil budúcnosť. Bude to viac ako nepríjemné. Predsa len stála na spoločenskom rebríčku vysoko. Bude stredobodom všetkých klebiet a dohadov. Vydrží kvôli Rebeke. Počká na jej svadbu a pôjde zase po svojom. Nájde pre nich útočište. Nájdu si podobnú usadlosť a presťahujú sa. A keď konečne dovŕši dvadsaťjeden rokov bude svet gombička. Čakajú na ňu neobjavené diaľky, ktoré ju už dávno mámia v snoch.

     Začala byť otrávená a znudená. Cesta kočiarom trvala tri krát toľko ako keby jazdili. Avšak musela brať ohľad na pestúnku, ktorá už nebola najmladšia a Angelu, ktorá neznášala cestovanie. Každú chvíľu jej bolo z natriasania v kočiari nevoľno. Prespávali v hostincoch, ktoré Jonas vybral. Boli slušné, čisté a s dobrou povesťou.
 

     Rebeka ju nadšená vystískala, keď na šiesty deň konečne docestovali. Kritický si ju premerala a skonštatovala, že napriek divočine, v ktorej žila vyzerá vynikajúco. Nemá zničenú pleť od slnka a vyžaruje aureolu spokojnosti a zdravia. Emily sa zasmiala. Jolie jej nedovolila čokoľvek vziať do ruky bez rukavičiek a bez širokého klobúka, nesmela cez deň nos ani vystrčiť. Preto milovala noc. Zároveň priateľka podotkla, že síce vyzerá krásne, jej šaty už vyšli z módy. Potrebuje kompletnú garderóbu, vrátané večerných toaliet a jazdeckých šiat. Okamžite to zariadi. Zatiaľ si môže vziať niečo od nej. Boli približne rovnakého vzrastu, aj keď Rebeka bola o pár centimetrov vyššia. Postačí spustiť pár centimetrov na lemoch. Chytila ju pod rameno a voviedla do veľkého sídla. Predstavila jej svoju spoločníčku, ktorá slúžila zároveň ako gardedáma. Staršia matróna si Emily kritický premerala, potom sa usmiala a hlboko uklonila. Zrejme prešla jej hodnotením. Spoločníčka bola nevyhnutnosťou, pretože ani Rebeka nemala príbuzenstvo. Okrem starej pra-tety a bratranca Nicolasa. Emily si ho matne pamätala. Bol to hanblivý, tichý mladík. Vždy mal pod pazuchou knihu poézie, alebo prózy. Večne bol roztržitý  s nosom strčeným v knihách.