Neposlušná zajatkyňa © Kapitola - 5 -
9. 6. 2021
Poznámka:
Obrázok na obálke publikácie je zakúpený vo foto-banke „© Samphotostock.cz 10745, Autor: Fotolit2" a podlieha autorským právam.
Ráno ju zobudil spev akéhosi vtáčika. Sedel na okne a štebotal. S úsmevom sa posadila. Svitalo. Podišla k obloku a usmiala sa.
„Ako rada by som bola na tvojom mieste... hneď by som odletela domov aj s Marcusom.“ Keď odlietal, túžobne za ním hľadela, pričom si uvedomila, na čo práve myslela. Hmla v jej hlave bola preč. Spomenula si. Na všetko si spomínala, na svoj domov, brata, svojho synovca, na detstvo... natešená sa zasmiala. Poobzerala sa po komnate. Na stolíku ležala misa s ovocím. S chuťou sa do neho pustila, hneď potom sa obliekla, poumývala, učesala a chcela sa rozbehnúť k Marcusovi do jeho izbietky. Pri dverách sa zarazila a vrátila. „Nie, nesmiem tam ísť. Nech si myslí, že si nespomínam... nebude ma môcť vydierať... ale ako znesiem nebyť s ním? Musím to nejako vymyslieť, aby na to neprišiel... ani Edit... Ak by prišiel na moje klamstvo, potrestal by ju... má bič,“ zachvela sa. Začala upratovať vo svojej komnate. „Musím sa rozhýbať, dosť bolo ležania. Ak chcem odtiaľto utiecť... musím sa zotaviť a pohybovať sa po okolí... aby som to tu poznala. Utečiem, nebudem otrokyňou, nepodriadim sa, nikdy!“ Zamestnávala sa upratovaním komnaty, až kým nevošla Anabel a nepriniesla jej raňajky. Keď videla starenku, že ledva nesie podnos, pribehla na pomoc a vzala jej ho z rúk.
„Na čo to nesieš, je to ťažké.“
„Edit nemohla, musela nakŕmiť vášho syna, mylady.“
„Bola by som počkala, neumriem od hladu,“ usmiala sa.
„Ako sa cítite, mylady?“
„Ďakujem za opýtanie, je mi už oveľa lepšie, cítim sa silnejšia, oddýchla som si. Len si ešte nemôžem na nič spomenúť.“
„Chcete ísť za vašim synčekom?“
„Nie, nechcem, ja... nespomínam si na neho, nič necítim a...“ zrozpačitela. Najradšej by za ním utekala, ale nesmela sa prezradiť. Starenka prikývla.
„Privstali ste si... a vidím, že Edit k vám prišla zavčasu.“
„Edit tu ešte nebola, prečo?“ spýtala sa prekvapene. Anabel sa na ňu zadívala, ale potom jej len zaželala dobrú chuť a vyšla z izby. Vošla k Edit.
„Bola si dnes za svojou pani?“
„Nie, ešte som nestihla... tento drobček ma príliš zamestnáva.“
„A kto ju obliekol, učesal a upratal jej komnatu?“ Edit sa zasmiala.
„Anabel, hovorila som ti, že naša pani je iná. Nepotrebuje pomoc pri obliekaní, len ak je chorá. Na našom panstve viedla domácnosť sama. Je veľmi bohabojná a skromná.“ Anabel prikývla, spokojná so svojim plánom. „Sedrikovi sa páči, bude z nej ideálna hradná pani. Dobre, že som mu vnukla myšlienku, aby jej dal viesť domácnosť. Myslí si, že ju potrestá a ona bude robiť to, čo má rada a zamestná sa, aby neupadla do smútku. Dúfam, že Edit nepreháňala a naozaj dokáže viesť celú domácnosť. Budem ju pozorne sledovať.“
Leona vyzerala z okna, vtáčik sa v intervaloch vracal, pretože mu na okno drobila omrvinky. Nakoniec sa osmelil a zobkal jej z ruky. Počula na chodbe Edit, i to, ako vošla do komnaty. Leona zaujatá vtáčikom jej len naznačila rukou, aby mlčala. Utešene sa zasmiala. Jej smiech sa po komnate rozozvučal ako ozvena. Vtáčik na chvíľu vyplašene odletel, ale neodolal, a keď sa vyklonila z okna a ponúkla mu omrvinky, opäť priletel. Nadrobila mu na oblok a s rozžiareným úsmevom sa obrátila k Edit.
„Edit, pozri,“ zasekla sa a úsmev jej stuhol na tvári. Nebola to Edit, ale rytier. Opäť ju zamračený mlčky pozoroval. V ruke držal balíček. Bol čerstvo okúpaný, vlasy mal ešte vlhké. Prepaľoval ju pohľadom. Reflexívne cúvla.
„Dúfam, že si si oddýchla,“ začal spýtavo.
„Áno.“
„Prezleč sa do týchto šiat, o chvíľu sa vrátim. Odo dneska začínajú tvoje povinnosti.“ Pohla sa k posteli a otvorila balíček. Bol to pracovný odev otrokýň. Rukou pohladila hrubú, drsnú, čiernu látku. Jemne prikývla.
„O chvíľu sa vrátim, prezleč sa.“ Nestrácala čas. Látka ju škriabala, pretože bola veľmi tvrdá a drsná. Nemala spodné prádlo, mala pocit, akoby bola nahá. Širokú blúzu si stiahla na prsiach, ale aj tak jej neustále padala z pliec. Aj sukňa bola z veľmi drsného materiálu, pričom bola pridlhá a priširoká. Snažila si ju podviazať šnúrkou, aby jej neprekážala pri chôdzi. Keď sa pozrela na svoj odraz, zasmiala sa. Vyzerala, akoby bola dieťa a obliekla si šaty dospelej sestry. Keď vošiel, vypúlil oči, potom sa rozosmial. Pohliadla mu do tváre, a tiež sa uškrnula. Prekvapilo ho to, myslel, že sa nahnevá, ale ona sa roztopašne uškŕňala.
„Sir Sedrik, mojou funkciou je strašiť v maku?“ podpichla roztomilo. Zase sa zamračil. Blúza jej z pleca skĺzla a odhalila modrinu, ktorá ho opäť popudila. Šaty jej boli priveľké a nemala spodné prádlo. „Bude ľahkou korisťou pre akéhokoľvek vojaka alebo otroka! Takto naozaj nemôže ísť von.“
„Máš vo svojom šatníku pracovné šaty?“
„Niekoľko.“
„Tak si ich obleč. Toto je pre teba nenositeľné, pokiaľ nenájdeme správnu veľkosť.“ Opäť sa stratil. Rýchle otvorila svoju komodu a vybrala čierne pracovné šaty a čepiec. Prezliekla sa. Slastne vzdychla, keď zo seba zhodila ten drsný odev a obliekla si spodné prádlo. „U nás z takéhoto materiálu šijeme len vrecia. Ktovie v čom perú, keď sú látky takéto tvrdé,“ pomyslela si. Keď sa vrátil, bol s jej výzorom spokojný.
„Odo dneska začneš pracovať! Od smrti mojej sestry tu zavládol neporiadok a chaos. Anabel je stará a nevládna, postaráš sa o domácnosť. Budeš ju riadiť, budeš dbať na moje šatstvo, moju komnatu a všetky moje potreby. Ak sa rozhodnem večerať v komnate, zabezpečíš mi jedlo. Ak sa budem chcieť kúpať, postaráš sa o kúpeľ, rozumela si?!“
„Také veci má na starosti manželka,“ zašepkala.
„Nemám manželku, ani sestru, ale mám teba, moju otrokyňu!“
„Nebudem ťa kúpať, pane!“ odvrkla pevne.
„To sa ešte uvidí!“ zatiahol drsne. „Teraz choď za Anabel, všetko ti poukazuje.“
Anabel ju vodila po hrade a ukazovala jej všetko, na čo sa Leona pýtala, zároveň všetky slúžky a otrokyne informovala o tom, že „mylady“ preberá starostlivosť o domácnosť na poverenie sira Sedrika. Akékoľvek neuposlúchnutie jej rozkazov bude prísne potrestané. Keď vošli do dvorany, zarazila sa. Kamenné podlahy neboli dlho vyčistené, rohože z tŕstia špinavé a páchnuce, po kútoch videla množstvo pavučín. Mladá žena kritickým okom zhodnotila nedostatky. Najskôr sa vrhla na kuchyňu a sklady. Všetko dôkladne vyčistili a potom pospisovala zásoby korenín a bylín, múky, vína a ostatných potravín. Zo záhrady mala zmiešané pocity. Bola to zmes zeleniny, buriny a byliniek. Rozkázala časť zeleniny vytrhať a uskladniť, časť pokrájať na sušenie. Bylinky zrezali a dali tiež do sušiarne. Deťom rozkázala natrhať ružové lupene, čerstvú levanduľu a kamilky. Zavolala kominárov a rozkázala okamžite vyčistiť všetky komíny a pece. Prísne im rozkázala čistiť ich jedenkrát týždenne. Slúžky v komnatách mali každé ráno vyčistiť popol z krbov, a až potom začať upratovať v miestnostiach smerom od vrchu dole. Znamenalo to poometať pavučiny, poutierať prach, ustlať postele, vyčistiť nočníky, vyprášiť koberce, vydrhnúť podlahy, a až potom vrátiť koberce na svoje miesto. Do každého umývania podláh nariadila používať lúhové mydlo. Nasledovala dvorana. Zopár sluhov poslala narezať čerstvé tŕstie a slúžky začali čistiť dvoranu. Nariadila tiež vydrhnúť stoly a všetko v dvorane, čo bolo umývateľné. Keď doniesli muži čerstvé tŕstie, rozkázala upliesť nové rohože, pričom z herbária priniesla levanduľu, aby ju pridali do rohoží. Najedla sa v kuchyni, a zároveň prebrala s hlavným kuchárom jedálniček. Navrhla mu zopár nápadov a vylepšení. Bol to dobrosrdečný človek a jej zlepšenia a nápady uvítal. Pobrala sa do Sedrikovej komnaty. Vydrhla každý kút komnaty, vyčistila šatníky aj komody, pričom do nich vložila vrecka z levanduľou. Stihla mu ešte opraviť tri košele, keď sa začalo zvečerievať. Zavolala si na pomoc slúžky a stihli mu ešte zameniť slamníky za čerstvé a prezliecť posteľnú bielizeň. Vedela, že večera je o ôsmej. Rozkázala nahriať vody, priniesť kaďu a presne o pol ôsmej naliať horúcu vodu do kade pre hradného pána. V zadnom sklade našla pedantne uskladnené voňavé borovicové mydlo. Vedela, že je jeho. Keď sa pýtala Anabel, aké mydlo používa, povedala, že kým žila lady Mariána, používal borovicové, ale keď sa pominula, ani jedna zo žien nevedela variť aromatické mydlo. Pošepkala jej, že úbohá lady Mariána bola veľká tajnostkárka. Nikoho nikdy nenaučila ako svoje mydla vyrába. Doniesla ho do jeho komnaty aj s čistými uterákmi. Bola unavená, ale cítila sa plná elánu. Na chvíľu si sadla do parku a oddychovala. Vedela, že Sedrik už určite vošiel do svojej komnaty a kúpe sa. Dúfala, že všetko bolo načasované, a že bude spokojný. Čím spokojnejší bude, tým menej sa ňou bude zapodievať. Plánovala, do čoho sa pustí zajtra. Chcela dať vyčistiť práčovňu a práčkam ukázať ako prať, aby prádlo nebolo také tvrdé a zájdené. Chcela im ukázať, ako vyrábať bylinné roztoky, ktoré budú pridávať do pláchania, aby prádlo bolo voňavé a mäkké. Zároveň chcela aspoň dve ženy zaúčať, ako variť aromatické mydlo či vody do kúpeľa. Chcela ich naučiť, ako vyrábať sviečky, aby nečadili, ale krásne teplo svietili, a voňali včelím voskom alebo kamilkami či inou bylinkou.
Pri jazierku sa umyla. Pobrala sa do dvorany. Chcela sa najesť a odobrať sa na odpočinok. Stála pred dilemou. Sedrik ju postavil do úlohy otrokyne, chcel, aby nosila šaty otrokyne. Nemala ich na sebe len preto, že boli priveľké. Nevedela, či sa smie vrátiť do komnaty alebo bude spať s ostatnými otrokyňami. Nenabrala v sebe odvahu ísť sa spýtať. Keď vošla do dvorany, vrava na chvíľu stíchla. Jemne zrumenela a pobrala sa do ľavej časti vzadu, kde sedeli otrokyne. Takmer okamžite jej dve ženy urobili miesto medzi sebou. Jemne poďakovala. Vrava sa opäť rozprúdila. Sedrik sedel v strede hlavného stola. Zamračil sa, keď si všimol, ako ju ostatní muži žiadostivo prevŕtavajú pohľadmi. Keď zamierila k stolu otrokýň, nahneval sa. Neustále po nej pokukoval. Veselo sa rozprávala so ženami, občas sa tíško zasmiala. Počul jej smiech, spoznal by ho medzi tisícmi. Napínal uši, aby počul, o čom sa rozprávajú, ale nepočul.
„Ak si ju chcel počuť smiať sa, prečo si ju usadil na konci dvorany?“ šibalsky do neho zavŕtal sir Benedik. Zagánil na bratranca, ale aj tak mu neustále oči zalietali k stolu vzadu. Uvedomil si, že dvorana sa zmenila. Bolo tu čisto a v ovzduší rozvoniavala levanduľa. „Anabel sa teda riadne posnažila. Už dávno tu nebolo takto čisto. Asi chcela Leone ukázať, čo sa od nej očakáva. Aj moja komnata žiari čistotou, všetko je voňavé a čisté, dokonca mi poobšívali košele a vymenili slamníky. Dúfam, že sa Leona rýchlo učí, aby zvládla všetko, čo jej Anabel rozkázala a poukazovala. Aj večera bola chutnejšia, čaše sa len tak ligocú. To tu nebolo od smrti Mariany.“
Každú chvíľu vrhal pohľad do rohu miestnosti, ale nevidel ju. Niekam zmizla. Asi až po pol hodine, keď už myslel, že vyskočí a pôjde ju hľadať, sa vrátila. Usadila sa na svoje miesto a spokojne žiariac radosťou pokračovala v rozprávaní so ženami. „Kde len bola, a aká je naradostená. Čo ak, čo ak mala s niekým schôdzku?“ napadlo mu ako prvé. Prudká vlna hnevu a žiarlivosti ho zasiahla ako žeravá láva, spaľujúca mu vnútro. Najradšej by ju zdrapol a triasol ňou, až kým by nepovedala, s kým sa stretla. Ženy sa zodvihli a Leona s nimi. „Kam zase dočerta ide?!“ vŕtalo mu hlavou. Do dvorany sa viac nevrátila. Ešte chvíľu sa rozprával so svojimi mužmi a odobral sa na lôžko. Ponáhľal sa po schodoch a vtrhol do jej komnaty. Bola prázdna. Zaskočilo ho to.
„Edit!“ zreval na chodbe. Vystrašene pribehla.
„Kde je Leona?!“
„Spí, pane,“ zašepkala bojazlivo.
„Nie je tu!“
„Pane, spí s ostatnými otrokyňami. Teda, keď ste povedali, že... že má nosiť šaty otrokyne... a... myslela si, že...“
„Nemá čo myslieť! Nebude spávať s otrokyňami, bude spať tu. Vieš, čo všetko sa jej tam môže prihodiť?!“ rozčúlený zbehol dolu schodmi. Keď vtrhol do časti pre otrokov, mnohé zo žien prekvapením zhíkli. Prekračoval spiace telá, až kým ju neuvidel. Spala na čistom slamníku, bez prikrývky sa chvela od zimy. Zamračený ju zodvihol do náručia a vyniesol do komnaty. Blahorečil za takýto tvrdý spánok. Prišiel na to, že Leona veľmi tvrdo spí už pred časom. Položil ju na posteľ a stiahol z nej šaty. Pri svetle sviečky bola dojímavo krehká a krásna. Zastonal, pretože sa u neho zase dostavilo fyzické vzrušenie.
„Už len pár dní Leona a budeš moja. Už ma nebude mátať tvoje telo.“ Prikryl ju a odišiel. Prehadzoval sa nepokojne v posteli a nedokázal zaspať. Rozmýšľal, že si pôjde uľaviť s niektorou slúžkou, ale nech si ich v hlave premietal ako chcel, ani jedna z nich nebola Leona. Nakoniec zaspal, ale aj v sne ho prenasledovali rozžiarené oči.
Pre nedočkavých je pokračovanie tu:
Celá kniha sa dá zakúpiť tu:
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
