Tiene medzi svetmi © -4-
13. 11. 2024
„Je to len sestra. Kontroluje prístroje, ktoré pracujú za tvoje telo,“ vydýchol Temný.
„Pokúsi sa to telo usmrtiť,“ skonštatovala, „ale nebojte sa, v porovnaní s vami je stále amatér.“
„Možno sa ti to len zdalo. Nevyzerá na vraha. Je to sestra, zachraňuje životy,“ optimisticky oponoval Biely.
„Jasné, a prišla mi spraviť masáž chodidiel,“ odsekla sarkasticky. Len sledujte a učte sa, ako vyzerá skutočné divadlo.“
„Prepánajána, rob niečo! Ona chce naozaj zabiť tvoje telo, čo to má byť?!“ v panike skríkol Biely.
„Ja? A čo sa stalo s tým vaším 'my ťa máme chrániť'? Chcete mi povedať, že si musím všetko spraviť sama, ste len okrasa, či?“
„Čo je to?“ zaujímalo Temného, ktorý sa správal pokojnejšie.
„Predpokladám, že vysoká dávka inzulínu. Možno mala pocit, že som príliš sladká,“ odvetila s úškrnom. Sestra sa znovu obozretne poohliadla a pristúpila ku kanyle, cez ktorú jej vtekala do žíl infúzia.
„Teraz je naozaj čas, aby sme niečo urobili. Vyliečim tvoje telo, aby si sa mohla brániť!“ zvolal Ramiel hystericky. Obe smrtky sa rozbehli k nej. Jednoduchým pohybom oboch zadržala a uväznila. Obaja chrchľavo protestovali.
„Pusti tú striekačku!“ zavelila k sestre a uvoľnila spoločníkov. Ruka so smrteľným obsahom ustrnula. Chvejúc sa, zvádzala boj, ale nakoniec sa pohla k infúznemu spoju.
„Hej, vy dvaja... ak niečo okamžite nevymyslíte, tak je po mne a ani vaše 'liečenie' nepomôže!“ zašomrala posmešne.
„Ale na druhú stranu by som nemusela počúvať vaše geniálne rady.“
Obaja sa vrhli k záhlaviu postele a priložili ruky na jej hlavu.
„No zbohom,“ zašomrala znechutene. Trhnutím ruky zastavila sestru, ktorá práve otvorila uzáver kanyly. Meravá, cúvla a znehybnela. Temný zložil ruky z jej hlavy a so záujmom pozoroval, čo sa bude diať ďalej. Biely ešte stále prenášal energiu na jej telo.
„Mala by si odísť, inak ti ublížim,“ vyslovila to ako fakt bez náznaku hrozby v hlase. Žena sa neprítomne obrátila k nej s meravou grimasou.
„Ou, no toto?“ zvolala prekvapená, keď pochopila.
„Čo sa deje?“ zaujímalo Bieleho a odstúpil od záhlavia.
„Vy to nevidíte? Je posadnutá... no tak, vylez z nej!“ prekrížila ruky na prsiach a za-mračene pozorovala telo, ktoré vyšponoval kŕč.
„Démon?“ neveriac jednohlasne zvolali.
„Obávam sa, že nie. Iba neplatený nájomník,“ zhodnotila sucho.
Vystrela pred seba ruky a jemne obkresľovala obrys postavy, akoby ju hladila. Jednu ruku opatrne spustila, druhú rýchlo zovrela v päsť. Trhla smerom k stene. Ozval sa nepríjemný piskľavý zvuk a tmavá silueta sa zvíjala pod stropom, akoby ju niečo spútalo. Žena sa zviezla v bezvedomí na zem.
„Myslím, že tu máš prácu, Lazael,“ prehodila cez plece. Oslovený civel na temný tieň.
„Ty... si z nej vytrhla dušu?“ zhrozený zvolal Ramiel.
„Prečo nie? Nebola jej, nevidela som dôvod ju tam nechávať. Navyše, mal ma za-biť,“ pokrčila plecami a zadívala sa na zvíjajúcu temnotu.
„Okamžite ma pusti, ty ohava!“ zasyčal tieň.
„No, veľmi by som sa tou ohavou neoháňala. Ty tiež nie si neviem aký čačik-čačaný. Už si sa videl v zrkadle, kámo? Ou, už viem. Nemôžeš sa vidieť, si predsa mŕtvy, ale do krásavca máš riadne ďaleko,“ dodala a zachichotala sa. Piskľavý, hrozivý zvuk zosilnel.
„Moc sa nerozdrapuj, mimo telo rýchlo slabneš. A vieš prečo? Nemáš tu čo robiť. A mňa by zaujímalo, čo tu robíš.“
„Nič ti nepoviem, ty ohava. Môj pán ma zachráni!“ odvrkla temnota.
„Hej a kdeže je? Si obesený pod stropom a pániček nikde... akože sa to volá, pániček?“ provokovala.
„Jeho meno sa nevyslovuje!“ zasyčal.
„Len jedno meno sa nevyslovuje,“ cynicky ho opravila.
„Všetkých vás zotročí. Je najmocnejší, ovládne ľudstvo, podsvetie i nebo!“ vykríkol a zachrčal, pretože Zoe pevnejšie zovrela päsť.
„Škoda, že to neuvidíš, pretože už nebudeš... je tvoj, Lazael,“ skonštatovala sucho. Temný v okamihu stratil ľudskú podobu. Jeho obrovský, hrozivý tieň sa odrážal na stene. Bez emócií pozorovala premenu. Temnota nadobudla siluetu a hrôzostrašné črty. Zoe uvoľnila zovretie. Nehodná duša zhrozene zapišťala a hľadala únik. Démonický smrtonos sa vrhol na svoju obeť. Splynuli v jeden tmavý tieň, ktorý sa začal vytrácať cez podlahu v kúte ako dym. Desivé kvílenie ustalo.
„To bolo nechutné!“ zvolal otrasený Ramiel.
„Pri troche šťastia Lazael zmizne a už sa nevráti. A teba ľahko odplaším, si bojko,“ zaškerila sa a podišla k žene. Biely preľaknuto zalapal po dychu.
„Myslíš, že tiež zmizne?“ znepokojene hlesol.
„Dúfam, obaja ste otravní,“ odvrkla a sklonila sa nad sestrou.
„Nie je mŕtva, ale ani živá, hmm... jej duša je v schránke, ale niekde hlboko uzatvorená. Musíme ju oslobodiť, inak sa nikdy nezobudí, alebo ak aj áno, bude ako hoviadko, nešťastnica,“ precítene vysvetľoval.
„Myslíš, že to neviem?! Otázne je, čo všetko tamten povystrájal v jej tele. Takže, keď sa prebudí, možno zošalie, alebo ju zatvoria za niečo, čo neurobila.“
„Chudiatko,“ zašepkal Ramiel.
„Už ti niekto povedal, že na smrtku si veľká citlivka?“
„Som svetlonos, odvádzam čisté duše do svetla,“ poúčal ju mentorským hlasom. Skepticky pridvihla obočie.
„Si smrtka, biela... ale smrtka,“ uzavrela.
„Zmeškal som niečo?“ ozvalo sa za nimi.
„Vianoce nebudú,“ zašomrala a znechutene posadila vedľa nehybného tela.
„Niečo ťa roztrpčilo?“ podpichol Lazael.
„Dúfala, že tiež zmizneš,“ nažaloval Ramiel. Lazael jej so smiechom pohrozil prstom.
„Ou, aby som nezabudla. Nabudúce ťa beriem so sebou na halloweensku koledu. Keď sa tak nafúkneš, som si istá, že dostaneme vrece sladkostí a ja priberiem,“ zaškľabila sa.
„No to by si mala. Tvoje telo je poriadne zanedbané, držal ťa o hlade,“ Temný si nič nerobil z jej podpichovania.
„Aj biely sa nafúknu a potom scvrknú, aby sa vmestili cez škáru v podlahe?“ zlomyseľne provokovala. Ramiel pohoršene zafučal.
„Hovoríš, akoby si to nevedela. Biely sa nenafúknu!“ pohoršene protestoval.
„Pravdu povediac, nikdy ste ma nezaujímali až tak veľmi, aby som sledovala celý ten proces s dušami. Dobre, možno kdesi na počiatku ma to zaujímalo, ale to je už dáv-no.“
„Čo ťa žerie, Zoemaris?“ Temný sa sklonil až k nej a zadíval sa jej do očí.
„Vôbec nič a som Zoe, iba Zoe!“ odvrkla, zhlboka sa nadýchnuc. Zaťala zuby a položila sa na bezvládne telo.
„Kam myslíš, že ideš?“ znudene na neho fľochla pohľadom a zmizla.
„Netušil som, že dokáže všetky tieto veci. Ona vytrhla tú dušu, akoby to nič nebolo... a môže nás... zničiť ako nič,“ šepkal bázlivo Ramiel.
„Veľa o nej nevieme, teda okrem toho, že môže na obe strany. Vyzerá to, že toho môže oveľa viac,“ zahundral tlmene Temný. Odrazu sa zjavila pred nimi. Obaja vyľakane odskočili.
„Ste si istí, že ste smrtky?“ zachichotala sa na ich výraze.
Za ruku držala mladú ženu. Potiahla ju k sebe. Biely sa usmial. Patrila k nemu.
„Nestihol ju znetvoriť.“ Zvolal natešený.
„Toto je Anna. Našla som ju. To je Ramiel a Lazael, veľmi sa s nimi nezoznamuj, na to máš ešte čas.“
„Som mŕtva?“ zvolala vyľakaná, vidiac svoje telo na podlahe.
„Nie, neboj sa. Je to len bezvedomie. Našťastie ten tipek bol v tebe iba chvíľu. Nestihol vyviesť nič zlé.“
„Chcela som ťa zabiť! Teda on, ale nedokázala som mu v tom zabrániť. Bolo to hrozné,“ v panike vysvetľovala.
„Ja viem, že si si nemohla poradiť. Teraz sa musíš vrátiť. Preberieš sa a zničíš to svinstvo,“ dievčina usilovne prikyvovala.
„Ale ako sa mám vrátiť? A... ak to nedokážem, oni sú to kvôli mne?“ bojazlivo pohliadla na smrtinosov.
„Nie, neboj. Ja som ich klient. Ešte sa nerozhodlo, kam so mnou,“ milo sa na ňu usmiala.
„Oni naozaj existujú, nebo, peklo... to všetko?“ neveriac vydýchla, keď si konečne uvedomila, kto sú tí dvaja. Zoe prikývla.
„Anna, je čas sa vrátiť. Pomôžem ti,“ podala jej ruku. Dievča sa jej s dôverou uchopilo.
„Nemáš z nich strach?“ šepla, oči upierajúc na mužov.
„Nie, prečo... sú pohľadní, teda väčšinou a zabíjajú mi nudu, kým tu ležím,“ zaškerila sa na Lazaela.
„Budem sa o teba dobre starať, kým sa prebudíš,“ sľúbila.
„Nič si nebudeš pamätať. Ver mi, je to tak lepšie. Mohlo by ti preskočiť.“
„Asi máš pravdu, len spomienka na myšlienky toho...“ striasla sa. Zoe ju voviedla naspäť. O pár sekúnd pozorovali, ako sa sestra pozviechala z podlahy. Nechápavo sa porozhliadla. Zazrela striekačku, zohla sa a zhrozená zalapala po dychu. Podišla k umývadlu, obsah vypustila a striekačku vhodila do uzavretej nádoby na použitý, jednorazový materiál. Podišla k bezvedomému telu na posteli, skontrolovala prístroje.
„No čo, Zoe, ani dnes sa nezobudíš?“ jemne šepla a odhrnula vlasy, čo jej spadali cez obväzy do tváre. Zapísala údaje do karty a opustila izbu.
„To bolo od teba veľmi pekné, zachránila si ju,“ pochválil ju Ramiel s úsmevom.
„Ticho!“ zahriakla ho zamračene a vrátila sa do svojho tela.
„Nemá rada, keď ju chváliš. Teraz sa s nami nebude baviť!“ zavrčal Lazael.
„A čo je na tom? Naozaj to je milé, nemusela to urobiť.“
„Buď ticho, lebo nás zase vyšmarí. Bolo to nedôstojné!“ znechutene zacmukal a vystrel sa v kresle, vyložiac nohy na stôl.
„Nevykladaj tie nožiská na môj stôl. Keď sa preberiem, budem na ňom jesť!“ zasyčala, ležiac.
„Keď sa preberieš, tak ich zložím, ale to asi nebude až tak skoro,“ venoval jej zlomyseľný úsmev. Zafučiac, zahundrala nelichotivý prívlastok na ich adresu. Po chvíli monitor nepravidelne zapípal.
„No na moju pravdu! To dievčisko sa preberie len preto, aby som nemal pohodlie.“ Lazael sa prekvapene obrátil k monitoru a zasmial.
„Zoe, nebojuj s tými trubicami, ublížiš si,“ Ramiel sa nahol k dievčine, láskavo jej dohováral, pretože sa snažila zbaviť intubačnej trubice.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
