Zaraya © Kapitola - 4 -
20. 5. 2021
Poznámka:
Obrázok na obálke publikácie je zakúpený vo foto-banke "Samphotostock.cz 1-87200134 autor-xload" a podlieha zákonu o autorských právach.
Sedela v čakárni, otvorila učebné skriptá, ale nehľadela do knihy. Pozorovala okolie, aby si skrátila čas, kým Zayden prejde vyšetreniami.
„Ahoj,“ ozvalo sa ticho. Rick.
„Volal som Zaydena, povedal, že ste tu. Ešte je vo vnútri?“
„Je VIP hosť, bude to chvíľu trvať, kým mu urobia nejaké ďalšie vyšetrenia na alergiu.“
„Čo to čítate?“
„Vlastne nečítam, pozorujem okolie a jeho správanie.“
„A čo ste vypozorovali?“ spýtal sa s úsmevom.
„Tamten v košeli, priviedol manželku na kontrolu, ale celý čas si dopisuje s milenkou. Žena s dieťaťom. Má za sebou nejakú veľkú traumu, nemocnice sa jej hnusia. Pred nedávnom stratila niekoho blízkeho v nemocnici. Tamtá blonďavá puberťáčka je tehotná a bojí sa, že nato rodičia prídu. Sestrička za pultom je nepríjemná a ohovára celé svoje okolie, nikto ju nemôže vystáť. Tamten tipek v kúte má problém so závislosťou. Tipujem, že sem prišiel simulovať bolesti, aby dostal nejaké prášky. A tamten v druhom rohu, v obleku, vzorne upravený, je...“ na chvíľu sa odmlčala, aby potlačila nepríjemný, zvieravý pocit v žalúdku.
„Nemáte teraz nejaké prípady, neobjasnené vraždy, alebo tak niečo?“ ticho vyhŕkla.
„Ako prosím?“ udivený hlesol, keď náhle zmenila tému.
„Viacero vrážd, iný modus operandi, nijako spolu nesúvisia. Nenachádzate medzi nimi súvislosť. Okrem časového intervalu. Desať týždňov. Veľmi precízne, brutálne prevedenie. Bez zaváhania a súcitu. Nezanechal stopy, je inteligentný. Vlastne ich nijako neviete spojiť, až na ten interval a na tu dokonalosť prevedenia. Sú traja, vo vašom okrsku.“
„Zatiaľ sa nevydalo oficiálne stanovisko, nie je to masový vrah. Nie je to jedná a tá istá osoba.“ Zahabkal vyvedený z miery.
„No, keď myslíte.“ Sucho prehodila.
„Ste čudná, čo vám to vôbec napadlo? Ako ste z analýzy okolia, prešli k vrahovi? A čo myslíte tým okrskom?“ zavrčal.
„Neviem, pre pokoj duše by som sa popýtala v iných okrskoch. A vaše obete, boli na pohotovosti, alebo celkovo v nemocnici?“ nevšímala si jeho údiv.
„Na pohotovosti neboli, ani v nemocnici, nemajú žiadneho spoločného menovateľa. Nikdy sa nestretli.“
„Ani nemuseli. Stačí, aby prišli na návštevu niekde v nemocnici je jedno, kde... tu v meste, za priateľom, príbuzným, alebo susedou... to je jedno.“ Ticho šeptom prehodila.
„Čo mi naznačujete?“
„Nič, len mi to tak napadlo, že toto by bol spoločný menovateľ.“ Rick rozčúlený vstal.
„Predsa by si niekto jednoducho nenakráčal do nemocnice... a... nevybral si...“ stíchol bez ďalšieho textu.
„Je to dobre miesto, veľa ľudí, rôznych... nenápadne prostredie.“
„Ako to... čo si vôbec myslíte, že robíte? Ako to môžete vedieť?“ zasyčal úplne vyvedený z miery.
„Neviem, len tipujem.“
„Ste nejaká strelená jasnovidka, alebo niečo podobné?“
„Zabudnite na všetko, čo som spomenula.“ Mávla rukou.
Otváral ústa, aby niečo odvrkol, ale objavil sa Zayden. Bez obväzov, so širokým úsmevom. Vstala.
„Vidím, že to dobre dopadlo.“ Usmiala sa.
„Zrak je v poriadku aj testy na alergie sú negatívne. Okrem slzotvorného plynu.“ Uškrnul sa. Rozpačito si odkašľala a zodvihla sa.
„Pozývam vás na obed. Dostal som chuť oslavovať.“ Navrhol vo vynikajúcej nálade.
„Ja musím odmietnuť, idem do práce. Pred tým ešte musím skočiť domov. Takže Zayden... ešte raz sa chcem ospravedlniť za tieto nepríjemnosti, zároveň sa rozlúčim.“ Podala mu ruku.
„A čo naša spolupráca, uvažovali ste o tom?“
„Zatiaľ nie. Neskôr to preberiem sama so sebou.“ Urobila grimasu.
„Môžeme prebrať podmienky počas večere.“ Navrhol rýchlo.
„Pracujem do polnoci. Zajtra mám šestnástku, pozajtra tiež a v stredu odchádzam. Dám vám vedieť, keď sa vrátim. A čo sa týka tej jednorazovky na budúci týždeň, zasielam vám mail kontakt, pošlite mi tie podklady a čo si predstavujete. Nesľubujem, ale pozriem sa nato.“
O desať dní neskôr.
„Máš o to dievča záujem?“ zaujímalo Ricka počas jazdy.
„Áno, je zaujímavá. Neprístupná, ovitá nejakou zvláštnou tajomnosťou.“
„Tipoval som. Neverím, žeby si dovolil niekomu aby ťa kŕmil. Držal si ako jahniatko a poslušne otváral ústa. Ten pohľad stál zato. Keby mi niekto povedal, že uvidím také niečo, neuveril by som.“ Zachechtal sa.
„Bol som slepý.“ Oponoval s úsmevom.
„Figu, bola ti príjemná tá jej starostlivosť.“
„Komu by nebola? Je to krásna žena, ale je v nej viac. Chcem zistiť, čo to je.“
„Preto ťa postriekala slzákom?“ podpichol.
„Bola to nehoda.“
„No to určite. To ti nezožeriem. Nesmel by som ťa poznať. Slovo nehoda, nemáš v slovníku.“
„Ver, čomu chceš. Skutočne som nečakal, že mi nastrieka do oči slzák a o alergickej reakcií ani nehovorím. Prestal som byť ostražitý. Vyrazila mi dych, hneď ako som ju zazrel. Čumel som na ňu ako idiot, celý večer. Nedokázal som sa koncentrovať na rozhovor. Chcel som požiadať, aby zostala dlhšie, aby som pouvažoval o stretnutí, ale v podstate som chcel zostať kvôli nej. Vedela to skôr ako ja. Nenechala ma ani dohovoriť. Mne až v tej nemocnici doplo, že mala pravdu. Niektoré veci vie odhadnúť zo správania.“
„Študuje správanie ľudí. Najskôr mi napadlo, že je nejaká šibnutá jasnovidka.“
„Jasnovidka?“ zasmial sa Zayden.
„No, povedala divné veci. V nemocnici, keď sme čakali na tvoju kontrolu. Dosť ma vytočila.“
„Skutočne?“ prekvapil sa, „a čo zmenilo tvoj názor?“
„Mala pravdu.“
„Preto teraz ideš so mnou. Chceš ešte niečo zistiť?“
„Predpokladám, že v tej nemocnici vypozorovala sériového vraha.“
„To nemyslíš vážne!“ vyhŕkol.
„Všetko, čo povedala sa potvrdilo. A máme ďalšiu mŕtvolu. Potrebujem vedieť ako nato prišla, čo tam vypozorovala. Zrejme ho videla a z jeho správania zistila tie veci.“
„Mohla by byť v nebezpečenstve?“
„Netuším, vlastne ani neviem, čo tam videla.“
„Hmm... je skutočne talentovaná. Bude potrebovať pomoc a vedenie. Mohla by naraziť na ľudí, ktorí by neocenili jej dovednosti.“ Zamyslene preriekol Zayden.
„A predpokladám, že ty budeš tým, kto ju bude viesť.“ Podpichol Rick.
„Rád by som si ju nechal. Má neoceniteľné pozorovacie schopnosti a intuíciu. Vo svete biznisu je zlatou húskou. Mám však problém s emotívnou väzbou. Ak sa rozhodne pre mňa pracovať, musím zabudnúť, že ma neuveriteľne priťahuje. Všimol som si, že je dosť uzavretá, dodržuje odstup a je nedôverčivá, akoby ju v živote niečo zlé postretlo.“
„Pred štyrmi rokmi stratila brata. Padol v Afganistane. Mladší brat zomrel pred rokom na následky zranení z Afganistanu. Umieral tri roky. Zrejme nebolo jednoduché, hľadieť na to každý deň. Zistil som to len včera. Dosť ťažko sa dostať do vojenských záznamov.“ Prehodil Rick.
„Hm... to by vysvetľovalo ten odstup. Smútok dokáže v duši narobiť poriadnu spúšť. Sme tu... je to skutočne zapadákov. Zrejme nebude problém nájsť sedliacky trh.“ Zasmiali sa.
„Dobrý deň. Neviete nám prosím povedať, kde by sme našli Zaru Naclamovú? Povedali nám, že je tu.“
„Ste novinári?“ spýtala sa starenka.
„Nie. Hľadáme ju kvôli inej záležitosti.“
„Ách, robíte nábor. So Zarou to máte zbytočné. Neprijala ani jednu ponuku doteraz, neprijme ani vašu.“
„Dostala nejaké pracovné ponuky?“
„Každý tréner, každý klub si na ňu brúsi zuby, ale ju to nezaujíma. Nechce sa venovať rodeu, chce iba vyhrať. A ona to aj vyhrá. Včera vyhrala ženskú súťaž, teraz je v hlavnej. Práve vyradila toho indiána. Ostal už len Miles. Naklemovic dievča to zase raz dá.“
„Takže vyhráva... vyhráva rodeo?“ udivený vyhŕkol Rick.
„Pravdaže, minulý rok, aj rok pred tým. Od toho nešťastia Clarksville nemalo víťaza. Vždy odniesli cenu niekam inam, do iných okresov.“
„Stalo sa nejaké nešťastie? Prepáčte, len prechádzame. Netušíme, čo sa stalo.“
„Naklemovic chlapcom. Z tej farmy vždy pochádzali víťazí. Na chrbtom divokých koní sedeli skôr, ako začali chodiť. Tie decká boli vždy ako z divých vajec, nebojácni, divoký, nespútaní. Presne ako ich otec. Drsný divoch. Čudujem sa ako to s nim tá neborka Kristen vydržala. Bola to hotová svätica. Predák z farmy hovoril, že ten starý medveď Jim, svoju ženu naozaj miloval. Vraj sa k nej správal s úctou a nehou, že ju nosil na rukách. To mi teda na neho vôbec nepripadá. Potom zahynula pri autonehode a chlapci celkom zdiveli. Ten starší mal myslím šesť a mladší päť. Nebáli sa ani čerta. Po roku Jim priviedol ďalšiu ženskú. Chcel, dať chlapcom matku. Lenže tá, hneď po pôrode dievčatka, odtiaľto utiekla. O deti sa starala Jannet, rančerova sestra. Neskôr sa vydala a odcestovala s manželom do Kalifornie. Jim jej nedovolil odviesť zo sebou deti a tak vyrástli na farme. Otcom aj matkou im bola horda kovbojov a divočina. Ten starý blázon utápal žiaľ v chľaste a deti vyrastali na verím Boha. Chlapci to neboli zlí, len príliš zdiveli. Vraj sa o sestru snažili starať, ale aj tak tá malá strávila väčšinu času v maštali, aby nebola na očiach otcovi. Len Boh vie, čo sa tam dialo. Starší z chlapcov Peter, vyhral svoje prvé rodeo už ako štrnásťročný. Vždy keď sa zapísali, vedelo sa, kto bude víťaz. Nikto vtedy nemal šancu. Šli až na hranice ľudských síl a zdravého rozumu, presne ako tá malá. Normálny človek nezvládne také husárske kúsky, ako ona... také niečo dokáže len niekto, kto sa nebojí smrti a nemá absolútne žiaden pud sebazáchovy. Neskôr, keď už chlapci mali na rováši zopár potyčiek, bitiek a vandalizmu a nevedeli sa vpratať do kože, šli k armáde. Odleteli do Afganistanu. Obaja dostali purpurové srdce, za statočnosť v boji a za sebaobetovanie pre iných. Žiaľ až po smrti. Starší zomrel priamo v akcií, mladší sa vrátil slepý a ešte tri roky žil. Vraj zachránil všetkých svojich chlapov, povynášal ich z horiacich áut, keď bol konvoj napadnutý. Bol slepý a postupne ochrnul, lebo mal črepinu z výbušniny, v krčnej chrbtici. Nedalo sa to operovať. Nakoniec umrel.“
„Starala sa o neho sestra?“ priškrtene sa spýtal Zayden.
„Áno. Títo Naclamovci. Divosi, ale nebojácni, otvorení a lojálni. Lojálni až do konca. Starala sa o neho až do jeho smrti. Mala iba pätnásť. Prestala chodiť do školy. Vraj si urobila diaľkovo maturitu a teraz študuje v Dallase. Veľa mladých mužov sa tu o ňu uchádzalo. Každý by chcel pracovitú a lojálnu manželku. Mohla si preberať, ale to ju zrejme neláka. Na farmu chodí iba občas. Ani sa jej nečudujem. Čaká ju tam iba hora trpkých spomienok. Vraj sa Jim veľmi zmenil, vraj jej neustále volá, aby sa vrátila domov. Nechce, aby bola v Dallase a študovala. Chce, aby po ňom prevzala farmu. Zdá sa, že teraz keď už nemá nikoho, je mu dobrá aj dcéra. A dievča to zrejme vie, pretože sa domov príliš neponáhľa.“
„Ďakujeme za informácie pani. Kde by sme ju mohli nájsť?“
„Kde asi, niekde v blízkosti arény. Bude tam aj predák. A podľa toho, ako šalie dav, práve začína finále. Ak to nechcete prepásť, poponáhľajte sa.“
„Tak sme práve zistili prečo je nedôverčivá. Na týchto malých mestečkách je toto fascinujúce. Všetci sa navzájom poznajú, je to zdroj informácií na nezaplatenie. A jazdí rodeo, tak to chcem vidieť!“ zvolal nadšený Rick. Zayden stisol zuby, ale nevyjadril sa.
Držala víťazný pohár nad hlavou. Nezaujímal ju, podstatný bol šek, ktorý obnášalo prvé miesto v krajskej súťaží. Spokojná si uvedomila, že práve získala financie na školné na ďalší ročník. Vystrúhala povinný úsmev, aby uspokojila dychtivých, športových novinárov. Zasypali ju množstvom otázok. Stručne odpovedala na to najnutnejšie. Nie, nebude sa venovať rodeu závodne a nie nesúťaží za žiadnu firmu, iba za farmu svojho otca a nie nemá sponzorov. Pri prvej otázke o jej bratoch, zamrmlala strohé „bez komentára“ a zmizla z pódia do malého stanu. Vedela, že o nej zajtra napíšu, že je nevrelá, arogantná a skúpa na slovo, ale vôbec jej na tom nezáležalo. Ešte pár dni sa tie novinárske hyeny budú obšmietať okolo farmy. Potom ich to prestane baviť a odtiahnu niekam inam, za zaujímavejším dianím. V stane na ňu čakal naradostený Joe, predák z farmy. Podala mu pohár a ten si ho s euforickým nadšením pritlačil na hruď. Muži v stane jej blahoželali, tľapkali ju po ramene a chválili. Vzadu zazrela známe tváre, ktoré sa k nej nehrnuli s ováciami. Pridvihla obočie. Jej nová známosť z Dallasu. Prekrížila si ruky na prsiach a chvíľu ich šacovala.
„Hm... žeby nová mŕtvola?“ prehodila, keď k nim podišla.
„Nič vám neutečie, slečna Naclamová. A gratulujem, bol to nezabudnuteľný zážitok. To by som do vás nepovedal.“
„Prečo, pretože som žena?“ podpichla.
„Nie, to nemá nič spoločné s pohlavím. Netušil som, že máte samovražedné sklony.“ Zapojil sa do debaty Zayden, ktorý doposiaľ mlčal a iba sa mračil.
„Divé zvieratá sú nevyspytateľné, je to vždy riskantné. A keďže som chcela ten šek, čo obnáša prvé miesto... musela som ísť až za hranice, kam sa niektorí ľudia neodvážia.“ Mykla plecom.
„Myslím, že tam, kam ste zašli... sa neodvažuje nikto.“ Sarkastický vypľul.
„Práve preto stojím na prvom mieste!“ odvrkla.
„Ponúkol som vám veľmi finančne výhodnú prácu. Toto nemusíte robiť.“ Vyhŕkol nechápavo.
„A ja som ju vzala. Lenže potrebujem oveľa viac peňazí. Toto sú rýchle prachy. A teraz k veci. Poslala som vám hotový posudok. Nie ste spokojný, keďže ste sa tu objavili?“
„Nie, bol som nadmieru spokojný. Len sa vyskytla ďalšia vec, ktorá je neodkladná.“
„Mohli ste to poslať elektronický.“ Pridvihla obočie a chvíľu mu pátrala v očiach.
„Do kelu, choďte preč!“ zavrčala.
„Čo sa stalo?“ nechápal.
„Prišli ste sem snoriť okolo mňa a mojej rodiny... ách, už to viete. Vašu ľútosť si strčte... viete kam! Vypadnite!“ vybuchla.
„Bol som iba zvedavý. A neľutujem vás, tak sa ukľudníte.“ Preriekol zmierlivo. Zase na neho chvíľu hľadela. Zniesol ten sliedivý pohľad, ktorý ho prevŕtaval až kamsi do zákutí, ktoré ani sám nepoznal.
„Hm... skutočne. Nie je to ľútosť... obdiv?“ pridvihla obočie, „táto práca navyše... ak ju zoberiem, vás bude stať oveľa viac. Mám totiž dovolenku.“ Vystrúhala provokačnú grimasu.
„Nájdete si pre nás chvíľku?“ zasiahol Rick.
„Teraz ťažko. Prišli ste v zlom čase. Nezbavím sa týchto ovácií zrejme až do večera. Večer je tancovačka a očakáva sa, že tu parádu otvorím. Teraz sa idem osprchovať, prezliecť a najesť. Ak sa pošťastí, večer, hneď po otvorení sa vám môžem venovať. Predpokladám, že sa nezdržíte a v noci vycestujete späť.“
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
