Zaraya Kapitola -1-
Poznámka:
Obrázok na obálke publikácie je zakúpený vo foto-banke "Samphotostock.cz 1-87200134 autor-xload" a podlieha zákonu o autorských právach.
Dnes ju zase prenasledoval ten čudesný sen. Videla bojovníka v žiarivej zbroji, hrdo sa vypínal a potom na ňu zvrchu pohliadol a usmial sa. Tu sa vždy strhla, pretože za ním sa objavil desivý tieň, podlaha sa otriasla a ona kamsi hlboko a veľmi dlho padala. Nikdy neprišla nato, čo má ten sen vlastne znamenať. Avšak vedela, že celý jej deň bude k ničomu. Tento sen bol predzvesť, alebo až dôsledok toho sna? Dokázal jej navodiť deprimujúcu náladu a potom jej všetko išlo naopak. Takmer nevnímala profesora a jeho prednášku. Ledva čakala, aby skončila. Náhlila do práce. Ráno zaplatila školné aj nájom na rok vopred, takže mala pokoj na celý rok, ale zato bola úplne bez peňazí. Dnes nemala ani na jedlo, ešteže sa naje v práci. Dačo zarobí, do stredy ušetrí na cestu domov.
Po návrate si bude poriadne uťahovať opasok, aby dala dokopy peniaze a vyplatila si ďalší rok. Potrebovala zohnať lepšie platenú prácu. Žila od výplaty k výplate, začínala to byť neúnosné. Nebola náročná, ale jej život by prirovnala k úrovni hlboko pod hranicou sociálneho minima. Buď zoženie lepšiu prácu, alebo bude musieť k tejto, zobrať druhé zamestnanie, aspoň na čas. Kým zase dá na kôpku nejaké peniaze. Lenže si nedokázala predstaviť ako to časovo zvládne.
„Ahoj Tim,“ pozdravila hneď ako vošla do pizzerie.
„Super už si tu. Zaskočíš za Jackie, má nejakú virózu. Dnes budeš v servise.“ V duchu zakliala a zase sa potvrdilo pravidlo, čudný sen-čudný deň.
„To nepôjde, nemám čo na seba. Mám veci do kuchyne.“
„Zober si niečo od Jackie a nejako to pouťahuj, aby si v tom neplávala. Nikoho na rýchlo nezoženiem.“
„Dočerta Tim, vieš, že nenávidím obsluhu. Nemám trpezlivosť ani chuť doťahovať sa so zákazníkmi.“
„Hádam len nechceš, aby som poslal obsluhovať Paula. To by vyzeralo!“ zvolal so smiechom.
„Kde je Helena, stiahni ju z voľna, alebo Marion.“
„Marion je u zubára a Helena mimo mesta, má dovolenku. Nehundri Zara, je to len dnes. Dám ti navrch bonus, ale iba ak budeš milá na hostí. A dostaneš prepitné. Verím, že poteší.“ Prevrátila očami a šla sa prezliecť.
Deň bol predlhý, aby sa dal vydržať. Nenávidela pracovať v obsluhe. Neznášala hostí, pretože sa správali akoby si za jedlo, čo skonzumujú, kúpili aj ju. Konečne sa blížila záverečná. Ešte dva stoly boli obsadené, ale starší manželský pár sa už zberal na odchod. Zato pri poslednom stole to vôbec nevyzeralo, žeby chceli skoro odísť. Bola to nejaká pracovná večera. Traja muži preberali obchodné záležitosti a jedlo takmer ani neokúsili. Dvaja mladší, ukážkový krásavci a jeden elegán v stredných rokoch. Pár krát pristihla jedného z mladších, ako ju uprene pozoruje. Nevšímala si to, pretože ak by mu čo len jeden krát pohľad vrátila, začal by o ňu prejavovať záujem. Nie o ňu... o sukňu, o čašníčku. Väčšina týchto krásavcov nemala záujem o osobu v čašníckej rovnošate. Iba o tú rovnošatu. Bohatí muži trpeli utkvelou predstavou, že čašníčka ledva čaká, aby ju niekto pozval k sebe do postele. Mali o nich len málo lepšiu mienku ako o prostitútkach. Takúto komplikáciu na konci smeny naozaj nepotrebovala. A tak vytrvalo odolávala pohľadu a nezúčastnene leštila poháre za pultom. Vystrojila starší manželský pár, bola takmer polnoc. Tim zmizol už pred desiatimi minútami, s tým, že má zamknúť, keď vypadnú. Ona aj tak musela zostať dlhšie a urobiť uzávierku, tak načo by tu viseli obaja. Pustila sa do uzávierky, dokončila ju, ale muži sa nemali k odchodu. Položila utierku a pobrala sa k stolu. Spýtala sa, či im niečo ešte prinesie a čo najslušnejšie upozornila, že je záverečná. Starší z mužov sa ospravedlnil za zdržanie a požiadal o účet. Nechali jej mastné prepitné. Spoločníci opustili lokál, ale ten, čo ju pozoroval zostal sedieť. V duchu zastonala, to neznamenalo nič dobré. Pod pultom nahmatala slzotvorný sprej, strčila si ho do vrecka a pobrala sa upratovať zo stola. Chladne sa spýtala, či môže vziať nedotknuté jedlo spoločníkov. Iba prikývol a zamyslený ju pozoroval. Obozretne ho sledovala v bočných zrkadlách, keď sa mu obrátila chrbtom pri odnášaní zo stola. Zapla umývačku, ale neodvážila sa vojsť do kuchyne. Umývala kávovar so sklopenými očami, ale zato ho vnímala každým pórom svojho tela. Odrazu sa posadil za bar na vysokú stoličku. Zafučala, načo sa on ticho zasmial.
„Bojíte sa ma?“ zaujalo ho. Pozrela mu drzo, priamo do oči.
„Nie? Hmm... naozaj nie, zaujímavé.“ Vyhŕkol.
„Mala by som mať strach?“
„Samozrejme, že nie. Som neškodný.“ Pochybovačne pridvihla obočie, načo sa zase zasmial.
„Som Zayden Brates.“ Predstavil sa.
„Zara.“ Odsekla a otvorila umývačku.
„Máte aj priezvisko slečna Zara?“
„Mám, ale neviem prečo by som vám ho mala povedať.“
„Ja som vám moje povedal,“ pokúšal s úsmevom.
„Nechcela som ho vedieť.“
„Samozrejme, že nie. Ledva čakáte, aby som vypadol.“ Skonštatoval.
„To je pravda. Už pred desiatimi minútami mi skončila pracovná doba. To, že tu teraz drepíte za barom, odďaľuje môj odchod domov.“
„Zrejme ste veľmi úprimné stvorenie. Mám pre vás návrh, slečna. Zaujímavý návrh, ktorý samozrejme finančne bohato vykompenzujem.“ Začal ticho.
„Okamžite odtiaľto vypadnite! Čo si to vôbec dovoľujete?!“ vybuchla hrubo.
„Ako prosím?“ ohúrený vydýchol, vstal a pohol sa smerom k nej.
„Myslíte, že môžete za prachy všetko kúpiť?! Nie som na predaj, toto je vrchol všetkého! Okamžite vypadnite spoza pultu!" skríkla.
"Upokojte sa slečna, dovoľte, aby som vysvetl..."
"Ja ti dám vysvetlenie, ty úchylák jeden, tu nič na predaj nie je!“ rozzúrená vytrhla z vrecká slzný plyn a nastriekala mu rovno do udivených očí. Zreval a okamžite si zrak prikryl rukami. Hrubo zaklial.
„Vy ste sa zbláznili. Dopekla, zošaleli ste! Čo sa vám pre Krista narobilo?!“ zavrčal.
„A teraz vypadnite! Lebo vás ešte aj zmlátim a zavolám políciu!“ rozhorčená ziapala. Prikrčil sa a vreckovkou si zakryl tvár.
„To asi nepôjde, práve ste ma totiž oslepili!“ drsne zavrčal a vytackal sa spoza pultu. Zamračená si uvedomila, že má pravdu. Aj keby chcel, nedokázal by odísť v momentálnom stave. Stala si obranne za bar a vyčkávala. Prskal, slzil, soplil a klial.
„Pomáha nato studená voda.“ Už miernejšie riekla.
„A neviete kde by som ju zobral? To každému hosťovi striekate do tváre slzák?!“ zahuhňal.
„Každému nie, iba úchylákom!“ odvrkla zase bojovne.
„Nič som vám predsa neurobil, ani sa nepokúšal. Ani mi na um nezišlo niečo nekalé!“ nechápal a slzil, potom začal kýchať a zase slziť. Opätovne si zakryl tvár vreckovkou.
„Myslíte si, že ledva čakám, aby mi niekto dal návrh? Nikdy by som s vami nešla, ani za všetky prachy sveta!“ temperamentne protirečila.
„Kam by ste chceli ísť? Či čo, nerozumiem vám... ách, dočerta! Mysleli ste si, že vám chcem navrhnúť platený sex?!“ pochopil medzi smrkaním.
„Samozrejme, urazili ste ma. A ktovie, čo by sa stalo, keby som povedala nie.“ Nedala sa.
„V zásade sa nestýkam s predajnými ženami.“ Kýchol a zamumlal, „zrejme máte zlé skúsenosti s mužmi, v tejto práci, už to chápem.“ Dodal a opatrne zložil vreckovku z oči. Zaklial, oči opäť zachvátil oheň a zaliali ho slzy. Bezradná stála, začínala šípiť, čo práve vyviedla.
„Ja... zrejme som zle odhadla situáciu. Pochopila som to po svojom, mrzí ma to. Prinesiem vodu, musíte si to vypláchnuť.“
„Pomôžte mi na toaletu.“ Zachrčal strápený.
„Ja... ja, dobre teda, poďte.“ Pristala nesvoja. Opatrne ho vzala za ruku a viedla k mužským záchodom. Nechala ho na toaletách. Rýchle doupratovala a tržbu zamkla vzadu. Ešte stále nevyšiel. Začala sa obávať, čo jej urobí, keď sa objaví. Vzdychla. Nech sa deje čokoľvek, zaslúži si to. Oslepila ho bez príčiny. Prešlo desať minút a stále nevychádzal. Opatrne sa pobrala za ním.
„Ste v poriadku?“ hlesla ticho.
„Zrejme mám nejakú reakciu. Vôbec nič nevidím a veľmi ťažko sa mi dýcha!“ zachrčal. Stál chrbtom opretý o stenu a rukou si uvoľnil uzol na kravate aj zopár gombíkov.
„Prepána! Poďte, pomôžem vám a zavolám záchranku. Nie, vlastne pohotovosť je hneď za rohom. Poďte, odvediem vás tam, bude to rýchlejšie!“
„Mám tu auto, viete šoférovať?“ z vrecka vylovil kľúče od auta, neustále si pridržiavajúc vreckovku na očiach. Rýchle zamkla a pomohla mu nasadnúť na miesto spolujazdca. O tri minúty ho brali na vyšetrenie. Lekárka sa vecne spýtala, čo sa stalo. Už-už otvárala ústa, aby priznala, čo vyviedla.
„So Zarou sme blbli a ten hlúpy slzák sa aktivoval.“ Predstihol jej priznanie zadýchaný Zayden. Poslali ju von. Sedela v čakárni a zhrýzala sa výčitkami. Uvedomovala si, kam až ju priviedla jej prchkosť. Oslepila muža a spôsobila mu vážne zranenie. Nečudovala by sa ak zavolá políciu a podá na ňu žalobu. Po hodine sa objavila lekárka.
„Váš priateľ je stabilizovaný, alergickú reakciu sme úspešne potlačili. Jeho zrak je veľmi podráždený. Oftalmológ oči vypláchol a prekryl. Je nevyhnutné, aby takto zotrval aspoň dva dni, potom príde na kontrolu. Do rána si ho tu pre istotu necháme. Môžete ísť za nim.“
Komentáre
Prehľad komentárov
Zmenila som meno zo Zara na Zaraya. Uvedomila som si, že sieť predajní s textilom sa volá rovnako. Tak, aby ma niekto neobvinil, že využívať značku :-)
slzak
(Tomicka, 26. 1. 2021 11:00)Ale mu dala:-) Toto by som necakala, ale zobral to sportovo. Som nesmierne zvedava, co bude dalej :-)
xxxxx
(Tincamela, 23. 1. 2021 2:45)Jeden z rozpracovaných príbehov. Zatiaľ len hrubý náčrt :-)
Zaraya
(Tincamela, 22. 2. 2021 10:41)